Áno, uvedomujem si, že táto téma nie je všetkým po chuti, je ťažká a nikto sa do nej nechce púšťať. Ale poznať základy politického systému rodnej krajiny podľa mňa nie je úplne zlé. Naozaj nie.
A keďže politický systém Slovenskej republiky bol len zrnkom prachu v kvante ostatných predmetov, ktoré som na vysokej škole mala, dovoľte mi fúknuť na vás nejaké tie zaujímavosti.
Cesta ku samostatnosti bola dlhá
Dnešná Slovenská republika má za sebou naozaj dlhú históriu. Na našom území žili Kelti, neskôr Germáni. Juhozápad bol tiež istú dobu súčasťou obrovského Rímskeho impéria. Počas sťahovania národov v 4.storočí prišli na toto územie slovanské kmene a pravdepodobne sa im územie zapáčilo. Prvým zväzkom usadlých Slovanov bola Samova ríša a úplne prvým štátnym útvarom bolo Nitrianske kniežactvo, neskôr súčasť Veľkej Moravy. Na konci 9.storočia sa Veľká Morava rozpadla a dané územie sa dostalo do rúk Uhrov (Maďarov). Aj napriek mnohým pokusom Slovákov vytvoriť si vlastný štát bolo Slovensko súčasťou Uhorska (neskôr Rakúsko – Uhorska) až do konca I. svetovej vojny. Počas tisícky rokov útlaku sa v 18. storočí sformovalo Slovenské národne obrodenie, ktoré bolo rozdelené do dvoch smerov. Prvý hlásal slovenskú jednotu, druhý že Slováci sú samostatný národ a potrebujú vlastný jazyk. Z tohto obdobia pochádza aj legenda, hrdina Juraj Jánošík, ktorý bojoval proti maďarskému útlaku tak, že bohatým Maďarom bral a chudobným Slovákom dával.
Rok 1787 bol prvým zlomom, bola totiž kodifikovaná prvá spisovná slovenčina Antonom Bernolákom. Ale jazyk, ktorý sa s malými úpravami používa dodnes bol kodifikovaný v roku 1843 Ľudovítom Štúrom. Aj keď sa Štúrovci veľmi snažili o samostatné Slovensko, nepodarilo sa im to. Slováci im však vďačia za mnoho. Na začiatku 20. storočia sa začal svet veľmi zmenil. Monarchie zrazu zanikali a nástupnícke krajiny začali medzi sebou bojovať. V rokoch 1914 – 1918 vypukla prvá svetová vojna.
Koniec vojny znamenal pre Slovákov veľmi dobrú zmenu, víťazné mocnosti rozhodli o vytvorení Československej republiky, ktorej súčasťou bolo aj Slovensko, a to dňa 28.10.1918 (Česi majú v tento deň sviatok, Slováci si akosi nepamätajú aké dôležité toto rozhodnutie pre nich bolo). Netrvala však dlho, nie len kvôli náladám v spoločnosti, ktoré boli čoraz viac za úplnú samostatnosť, ale svet sa znova ocitol v konflikte. Porazené Nemecko bolo na kolenách po všetkých stránkach a najlepšia obrana je predsa útok. V rokoch 1938 – 1945 sa na takmer celom svete rozpútala ničivá druhá svetová vojna, počas, ktorej vznikol Slovenský štát. Dodnes sa ľudia delia na viaceré skupiny, jedna si myslí, že to bola jediná možnosť ako zachrániť Slovensko, druhá to považuje za obrovskú zradu a vytláčajú Slovenský štát zo svojej mysle, pretože je to veľká čierna machuľa v našej histórii. Pravda je však taká, že Slovenský štát neuznali okolité krajiny, preto mal suverenitu len smerom dovnútra. Ale Slovenský štát ako satelit Nemecka, nezabránil Nemcom od vstupu na naše územie. V roku 1944 sa sformovalo Slovenské národné povstanie, ktoré slávia Slováci dodnes. Konečne sa dokázali postaviť proti utláčaniu aj keď boli porazení. V roku 1945 nás spod Nemeckej nadvlády oslobodila Červená armáda. Slovensko opäť vytvorilo spoločný štát s Českou republikou, ale časom sa ČSR dostávala pod vplyv Sovietsky zväz a od zvyšku Európy nás pomaly ale isto začala oddeľovať železná opona. Ďalším dôležitým rokom v slovenskej histórii je rok 1968 a vpád vojsk Varšavskej zmluvy. Naše napredovanie bolo zastavené až do roku 1989, kedy bol počas Nežnej revolúcie zvrhnutý komunistický režim a krajina sa vrátila ku demokracii. Zvyšok už asi všetci poznáme.
Súčasná Slovenská republika
Dňa 17.07.1992 bola prijatá Deklarácia zvrchovanosti, 01.09.1992 bola prijatá Ústava SR (na slovenskej Ústave je jedna zaujímavosť, zvyčajne je vytvorený samostatný štát až potom sa rieši ústava, v prípade Slovenska bola najskôr ústava až potom vznikla krajina a aj preto majú Slováci 01.09. štátny sviatok) a zákonom o zániku federácie 01.01.1993 vznikli dva autonómne štáty – Slovenská republika a Česká republika. Slovensko je parlamentná zastupiteľská demokracia, zvrchovaný, unitárny právny štát. (Všetky pojmy vysvetlím.) Odvtedy ubehlo Slovensko celkom dlhý kus cesty. ( O tom v inom článku.) Od 01.05.2004 je členom Európskej únie, od 21.12.2007 je členom Schengenského priestoru a od 01.01.2009 je aj členom Eurozóny. Slováci vtedy vymenili krásne slovenské koruny za jednotnú menu Eurozóny – Euro. Slovensko susedí s Českou republikou, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Má rozlohu 49 035 km2 a podľa sčítania v roku 2020 obyvateľov má 5 427 917. Hlavným mestom je Bratislava a úradným jazykom slovenčina.
Horizontálna deľba moci
Horizontálna deľba moci jednoducho povedané je vzťah medzi zložkami moci – zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. Všetky tri zložky sú rovnocenné a jedna od druhej nezávislé. Toto delenie vynašiel Montesquieu a používa sa dodnes. Slovensko je parlamentná zastupiteľská demokracia – republika. Poďme si to rozobrať slovo po slove. Parlamentná republika znamená, že parlament má v rukách moc, je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom. Zastupiteľská demokracia – demokracia je to vláda ľudu, pričom ľudia majú v rukách všetku moc, ktorú pomocou slobodných volieb delegujú na zastupiteľov, ktorí ich zastupujú a bojujú za ich práva.
Zákonodarná moc – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR) – parlament
Tak ako bolo spomenuté vyššie parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky je jediný ústavodarný a zákonodarný orgán, má výhradnú kompetenciu prijímať, meniť a rušiť zákony. NRSR je volený jednokomorový orgán, ktorý sa volí každé 4 roky a má 150 poslancov. Vodca víťaznej strany má právo zostaviť vládu, ktorá je zodpovedná zákonodarnej moci. A NRSR môže Vláde vysloviť nedôveru.
Výkonná moc – Vláda a prezident
Na Slovensku ju duálna výkonná moc, delí sa teda medzi vládu a prezidenta. Vláda SR je vrcholný, kolektívny, mocenský orgán výkonnej moci – realizuje politiku štátu. NIE JE VOLENÁ, vzniká menovaním po parlamentných voľbách, MUSÍ mať dôveru a podporu od NRSR. Na čele je vlády, je predseda – premiér (zväčša je to líder víťaznej strany, ktorý je menovaný prezidentom) podpredseda a ministri. Počet ministrov nie je fixne daný, zvyčajne závisí od počtu ministerstiev, ale väčšinou ide o nepárne číslo.
Prezident SR
Prezident SR má malé právomoci je slabý prezident, skôr len poukazuje na nedostatky, ale reálne nič vyriešiť nemôže. AVŠAK disponuje právom relatívneho veta. V legislatívnom procese môže nepodpísať zákon a vrátiť ho späť do parlamentu. Relatívne právo, preto lebo sa môže o ňom zase hlasovať a v prípade nadpolovičnej väčšiny hlasov ho môžu zlomiť a zákon vojde do platnosti aj bez súhlasu prezidenta. Prezident však reprezentuje krajinu navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodne zmluvy. Prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Prezident vypovedá vojnu a uzatvára mier (musí mať súhlas kvalifikovanej väčšiny NRSR). Je veliteľom ozbrojených síl, menuje profesorov a rektorov vysokých škôl, sudcov, predsedu a podpredsedov ústavného súdu, udeľuje milosť. Je volený, v priamych, tajných voľbách na 5 rokov. Môže byť maximálne 2 po sebe idúce volebné obdobia.
Súdna moc
Súdna moc na Slovensku sa skladá zo Sústavy súdov SR a Ústavného súdu SR. Sústava súdov SR pozostáva z Najvyššieho súdu SR (sídlo v Bratislave), Špecializovaného trestného súdu (sídlo v Pezinku, ďalšia pobočka v Banskej Bystrici), Krajských súdov (8 v každom krajskom meste) a Okresných súdov (pre každý okres jeden). Mimo sústavy stojí nezávislý Ústavný súd SR, ktorý rozhoduje o súlade všetkých zákonov s ústavou. Pozostáva z predsedu a podpredsedu. Celkovo je na Ústavnom súde 13 sudcov, ktorí sú menovaní prezidentom na návrh NRSR na funkčné obdobie 12 rokov.
Vertikálna deľba moci
Pod pojmom vertikálna deľba moci sa rozumie vzťah organov smerom dovnútra. Určenie kompetencií a právomocí od najvyššieho orgánu štátnej moci a správy po najnižší. Lepšie vysvetlenie je na príklade, Slovensko je unitárny štát, územie je jednotné a nedeliteľné. Máme JEDNO štátne občianstvo, JEDNU sústavu symbolov, JEDNU ústavu. Poznáme totiž aj iné formy, napríklad federáciu alebo úniu (viac sa dozviete v inom článku). Z hľadiska administratívneho delenia je Slovensko rozdelené do 8 krajov, 79 okresov a samozrejme máme aj obce, ktorých je 2 890. Kraje: bratislavský, nitriansky, trnavský, trenčiansky, banskobystrický, žilinský, prešovský a košický. Kraje alebo vyššie územné celky (VÚC) sú najvyššie územné samosprávne jednotky, na čele stojí predseda, nazývaný aj župan. Voľby do VÚC sa konajú každé štyri roky.
Ústava SR
Na vysvetlenie zostal už len jeden pojem – právny štát. A s tým úzko súvisí ústava. Právny štát totiž znamená, že najvyšším zákonom je ústava, v ktorej je všetko rozpísané. Všetky zákony, ktoré sú alebo budú prijaté musia byť v súlade s ústavou danej krajiny. Ústava SR sa skladá z deviatich hláv a 156 článkov. Ale ústave venujem celý článok.
