Ako pôvodný obyvateľ malej dedinky na severnom strede Slovenska len ťažko hľadám slová k článku ktorý sa má týkať mesta charakteristického svojou veľkosťou históriou a označením najkrajšieho mesta Európy. Zatiaľ čo my si neďaleko lesa obývaného medveďom hnedým nažívame pokojne a okrem ranného cirkuláru, brechajúceho psa, kikiríkajúceho kohúta, nepodojenej bujacej kravy, zatúlanej ovce, útočného gangu miestnych bojovníkov, upchatej kanalizácie, vadiacich sa susedov pretože inflácia znížila ich príjem na úroveň keď aj pes má kvalitnejšie žrádlo ako my … o čom to vlastne píšem … späť k hlavnému bodu programu Praha.
Štvrtok: Deň prvý (odchod vlakom žltého charakteru)
Vlak žltého charakteru takzvaný regiojet nám ponúkol možnosť za lacný peniaz bežnej dennej výplaty pracujúceho Slováka vypraviť sa na výpravu do veľkomesta Prahy. Páčilo sa mi že sme hneď po nástupe dostali vodičku a možnosť objednať si dobré jedlo. Sesternicin priateľ Matej nám poradil babiččin čaj a jablkovový koláč tak sme vykonali objednávku ku ktorej som sa pridal aj ja a nemôžem sa sťažovať. Keby som vedel že koláč s čajom vo vlaku stoji euro tak by som nechodil na obedy do školskej jedálne ale do Prahy s cestou tam aj späť by to po týždni vyšlo aj lacnejšie.
Niekedy o polnoci alebo po polnoci nám pozhasínali teda skoro pozhasínali svetlá, ja ako človek ktorý nikdy nespal v sediacej polohe som sa snažil prísť s novým patentom ako prekonať vlastné telo a tak som si zakryl hlavu bundou aby som vypol svetlo úplne na což som zistil že kvalita môjho vzduchu značne poklesla a tak som hľadal ideálne zahnutie bundy na tvári tak aby som mal dostatok vzduchu a tmy 😅 po asi 30 min súboja som to vzdal a začal som to používať ako prikrývku. Spal som na ľavom operadle pravom operadle vyhnutom operadle dohora do dola uvažoval som nad tým či by nepomohlo spať vojenským štýlom teda chrbtom na zemi a nohami na sedačke ale nebolo dosť miesta medzi sedadlami aby som to realizoval bože chráň ešte by som to naozaj tak spravil (asi fakt naozaj áno). Spánok sa teda s úspechom nestretol a dopadlo to tak ako som aj očakával že som si prvú noc nepospal, každopádne som vedel že to nie je prvý krát čo nebudem spať a vlastne z praxe viem že mi to nejako výrazne neublíži (večer som zistil že trochu hej :D).
Piatok: Príchod do Prahy a veľký vietor v metre
Ráno na ceste žltým kovovým obrom sme pokračovali, keďže som nespal snažil som sa pozerať z okien či tam niečo neuvidím, žiaľ všade bola len tma a tma a no .. svetlo na ktoré som nevidel lebo som akurát aplikoval ďalšie pokusy o spánok 😅 niekedy o 4 začali spúšťať pasívne agresívny budík ktorí sa snažil budiť každých 15 min agresívnejším tónom cestujúcich nočného vlaku, vyzeralo to že to veľmi nefunguje a jediného koho to otravovalo som bol ja ktorý som nespal. Zozačiatku sa mi melódia páčila a sedela mi k pomaly ustupujúcej tme na horizonte a k tomu tá krásna melódia, keď hrala už 15x až taká krásna sa mi nezdala a neviem prečo ma nenapadlo pozrieť si nejakú tú hudbu v tomto čase. Avšak možno som dobre spravil čoskoro totižto prišli kroasanty zdarma a k tomu kávička na ráno to mi trochu doplnilo energiu a náladu.
V noci som si prešiel 40% kurzu testera C# Unit takže som potešil svoju snahu pracovať aj mimo pracovnej doby. Po tom ako vyšlo slnko už sme mohli vidieť prvé zábery Česka na vlastné oči, potešilo ma že som videl prvý krát krajinu inú ako Slovensko keďže to bola moja prvá zahraničná cesta v živote a to som už teda poriadne starý pes ? 😅 Matej a Peťka úspešne vydržali spať relatívne dlho a Matejovi skoro unikol kroasant mal som z toho dramatické pocity aj ja keď sa Peťke nedarilo ho prebrať, neviem prečo ale cítil som s jeho budúcim hladným ja 😅 O 6 sme dorazili do Prahy.
Vystupovanie bolo relatívne rýchle a raz dva sme boli na hl. Nádraží Praha hneď po tom ako sme vošli videl som obrovskú budovu s kopou obchodov (aj priestor na koľajisku bol pekne krytý a zaujímavý kupola bola fakt super a hodí sa mi na stanicu) Po tom ako sme vošli do stanice sme si hneď šli kúpiť lístok na MHD kde nastal zaujímavý problém mašina na lístky brala len mince a ja som mince nemal alternativa bola platobná karta ktorú som akosi zistil práve v tento moment som so sebou vôbec nemal hoc som na to myslel asi už 3 posledné mesiace že do zahraničia si ju treba brať, holt asi mám radšej viac adrenalínu … koniec koncov adrenalínový je aj obsah tej karty ktorý by mi možno aj tak nepomohol v nejakom kritickom prípade tak si to pre tento krát sám sebe odpustím, Matej sa obetoval a kúpil mi to cez svoju kartu a ja som tak mohol pohodlne a nie peši pokračovať v existencií. (Neskoršie dni som zistil že sa dalo kúpiť keď tak lístok pri okienku alebo rozmeniť v obchode a následne zaplatiť v minciach).
Keď sme vošli do mesta bolo stále 6 hodín a bolo vidno že mesto ešte spí. Tak ako hotel tak aj podniky boli ešte pozatvárané a my sme nemali veľa možností vydali sme sa teda obrovskými ulicami mesta na výpravu za prvým interiérom ktorým sa stal obchodný dom Paládium. Podľa informácií by sa tu malo nachádzať až 200 obchodov čomu aj verím bol fakt obrí. Využili sme služby WC a ako sme tak čakali vonku a ja som sa snažil pripojiť na miestnu wifi zistil som ďalšiu šokantnú vec a to že mi nejde internet na mobile, mal som mikroinfarkt pri všetkej predstave že v Prahe odteraz budem existovať len na telefonovaní z kreditu ktorý nebol veľký 😀 bez máp a všetkého toho eňo ňuňo naviac, našťastie si stačilo prečítať inštrukcie môjho slovenského operátora pridať AP do nastavení a všetko zas šlo ale teda nájsť to nastavenie na AP mi zabralo hodne času a odporúčam hocikomu inému aby si na to dal pozor a zistil si vopred ako to naštelovať nebolo mi všetko jedno a cítil som sa ako keby som dostal odmenu za dobre dokončenú prácu hneď ako naskočil internet.
Následne sme sa vypravili po meste hala bala trochu po centre a rozmysleli sme si že pôjdeme ku kyvadlu na rozhľadňu. A Následne do technického múzea (ktoré z božskými bytosťami neznámych dôvodov nie je zaznačené na mape). Využili sme služby tramvaje ktorá nás svižnou rýchlosťou prepravila prvým mostom ponad vodu rovno do hornej časti prahy na kopeček a my sme si tak ušetrili hodne šlapajúcej práce. Táto časť prahy ma hneď zaujala krásny obrovský park s dobrým ovzduším ako u nás, veľký priestor krásne slnečno a veľké zaujímavé a čisté budovy. Nutno dodať že v tramvaji sme našli akurát hneď prvú zabugovanú mašinu v ktorej nešlo pochrastit lístok 😀 Naštastie Matej nás opäť raz zachránil a vydal sa k druhej, keby to neučíní a my by sme putovali len tak veru asi by nás ten revízor nenechal prejsť bránami ciest 😅 Následne sme prešli horami dolami cez výhľadňu kde sme si spravili niekoľko fotiek a potom sme šli hľadať to neexistujúce múzeum ktoré existovalo hneď vedľa toho kde malo existovať podľa máp. Bolo celkom zaujímavé a najviac sa mi asi páčilo oddelenie baníctva, výhľad na mesto z hora budovy a historické vláčiky pri ktorých som sa tiež odfotil, niečo do seba malo aj závodné vozidlo od benza o ktorom nám pán pracujúci v múzeu povedal že ho manufaktúra chcela priamo odkúpiť naspäť keďže v ňom naozaj závodila legenda. To sa im však nepodarilo a múzeum si ho udržalo ako atrakciu je to zaujímavé lebo naozaj je dotrhané ako keby práve prišlo z dráhy je utreté a lesklé ale bojový stav je zachovaný čo je veľmi fascinujúce.
Následne sme sa vydali na pražský hrad kde nás skoro prešacovali stráže ale mali sme nejaké to šťastie fakt by som nechcel vyťahovať z batohu všetky trenky kvôli tej baterke na spodu batohu aby som dokázal že nie som kuvajtský rytier obutý v zbroji. Ale práve zobutý. Nádvorie bolo fajn aj záhradky ale mňa osobne táto pamiatka až tak veľmi nezaujala bol som mierne nervózny zo stráží ktoré na mňa hľadeli, vždy som nepokojný keď niekto s vyššou právomocou ako ja hľadí na moju existenciu, vtedy by som radšej obul tú zbroj 😅 Bolo to výškovo veľmi zaujímavé a tarsali sme sa hore dole až ma boleli nohy ale sedeli sme raz za čas takže sa to dalo všetko prežiť.
Keď sme šli dole bolo to zaujímavé, úzke uličky plné ľudí a na spodu nás čakala talianska pizéria ktorá mi ponúkla možnosť vyskúšať si čo to je roztierateľná klobása. Najprv som ju neroztieral hovoril som si že veď načo vyzerá to ako klobása je to tam položené ako klobása a je to asi aj klobása tak to tam nechám tak ako to je 😀 keď som si dal prvý hryz zistil som že z takejto klobásy pikante ala očipuk mi vyočilo oči a tak som ju radšej začal jemnými pohybmi roztierať po tej pizze nožom aby mi oči pučilo primerane a priebežne nie vždy na sektore pikantnej klobásy. Bolo to lepšie neviem či sa to tak malo robiť ale keď nie mali kričať talianske pokriky.
Ako sme tak skončili nakúpili sme si v ďalších uliciach suveníry a prešli sme prvý krát Karlovým mostom, ktorý sa mi veľmi páčil v tom momente tam ešte nebolo až tak veľa ľudí ako tam je zvyčajne cez obed takže sme mali viac priestoru poriadne sa pokochať okolím. Páčil sa mi pokojný výhľad na vodu lode a všetko, bolo to priam dych berúce. Predajcovia mostového charakteru tam už samozrejme tiež pôsobili a tak sme si mohli pozrieť aj nejaký ten predajný sortiment z ktorého si neskôr Peťka aj čo to nakúpila ale to až neskôr. Potom sme putovali mestom a vošli sme do nášho hotela neďaleko stanice.
V Hoteli sme sa zdržali asi tak hodinu teda ja som sa zdržal hodinu následne som sa vypravil konečne stretnúť moju kamarátku Ritu, ktorú som spoznal cez internet na sieti Tiktok už snáď pred rokom a 8 mesiacmi ale nikdy sme nemali možnosť sa stretnúť naživo a ja som sa veľmi tešil. Peťka a Matej ešte využívali spacích služieb tak som im len nechal cez internet odkaz že idem na výpravu a ja som šiel do Azijskej (radšej tak napíšem lebo vlastne som si nevšimol či to bola čínska, vietnamská alebo japonská) reštaurácie kde som sa stretol s Nikom a Ritou. Tam za nami prišiel aj zvyšok osadenstva po tom ako sa prebral a my sme tak mohli pokračovať vo výprave.
Ďalšia zastávka bol Petřín a jeho záhrady. Vedeli sme že lístok od MHD platí aj na lanovku a tak sme sa rozhodli že to musíme využiť. Niko nás zviezol autom a poskytol nám takúto super dopravnú výhodu. Hore nás nanešťastie už musel opustiť keďže mal ešte iné povinnosti ale my sme pokračovali na rozhľadňu ktorá bola teda masaker sakra vysoká a ja neviem ako som nedomyslel že kam vlastne ideme. Bola tam však Rita 👍 A ona zahlásila že ide hore, a ja som nechcel byť tá bačkora čo zostane dole zatiaľ čo sa všetci budú zabávať hore, zapotil som sa pri výstupe ale Ritin smiech a jej pohľady na mňa ako sa tvárim zhrozene pri každom ďalšom schode ma zabávali natoľko že som to už ani nekomentoval dokonca si so mnou spravila selfie kde vidno môj výraz 😅😅 nakoniec sme vyšli až na hor kde bol naozaj krásny výhľad ktorý fakt stál za všetky drobné teda aj veľké keďže to nebol práve lacný entrance. Spravili sme si tam kopec fotiek oddýchli sme si pocítil som čo to je keď sa kýva vysoká veža z čoho som bol nadšený len z polovice a horšia cesta bola asi už skôr dole kde som videl tak nejak ako vysoko vlastne som 😅 Keď som šiel hore spieval som si Slovenské ľudové piesne na motiváciu dole som už vydával zvuky ktoré si Matej chcel nechať uložiť ako zvonenie na telefón. 😅😅 Každopádne moja radosť z toho že konečne som s Ritou osobne mi nedovolila vôbec robiť si nejaké starosti z toho že sme vo výške a že to možno je nebezpečné (asi až tak nebolo ale bolo otvorené okno a fúkalo tam).
Oh v tomto bode by som skoro zabudol že už som mal niekde v prvej polovici dňa za sebou svoju prvú cestu Metrom ktorá bola úžasná. Keď sme schádzali dole eskalátorom dulo tak že sa mi ani nedalo poriadne dýchať podotknem že už nikdy keď som vstupoval do metra tam nebol taký vietor 😅 Takže ma to poriadne vydesilo potom sme tam behali po nástupišti a nakoniec ma zacviklo vo dverách takže nekomentujem to ale nechápem ako sa toto vôbec mohlo stať keď sa spätne pozriem na to ako jednoduché to cestovanie metrom je 😅 ja viem proste pokaziť aj železnú guľu to bude tým. Večer sme sa ešte prechádzali po Václavskom námestí a popod orloj kde sme si spravili pár fotiek v tmou zahalenej Prahe a ja som si tento čas užíval asi najviac bolo to krásne pokojné a ja som mal priestor aspoň trochu otravovať Rite jej existenciu 😅😅
Boli sme v podniku Las Adelitas ktorý bol plný a teda nedivim sa im že od nás vyžadovali tringelt na požiadanie 😅 nedopadlo to však úspešne Rita sa divila prečo to vôbec chcú ja som nepočul že ho pýtajú ale nechal som im 1czk lebo som nechcel čakať na výdavok a keď mi Rita povedala že pýtali tringelt došlo mi ako sa asi museli cítiť keď som im dal tú kačku 😂 Už sa nedivím tomu priam zabijackemu pohľadu ktorí som na to dostal a ja som si myslel že robím dobre a nechápal som prečo som sa dočkal nenávisti.
Nevadí úspešne sme prežili neodovzdanie bonusov 👍👍 a výpravu sme zakončili opäť v Metre kde som si dal contest v stabilite s Ritou. Ja potato z dediny ktorý súťaží s ženou ktorá prakticky vyrástla na cestách Metrom 😅 zjavne som bol podporený tou margaritou o ktorej som si pri tom keď som ju pil myslel že je nealkoholická, dojmu toho že naozaj je pridávalo to že dali na kraj pohárika soľ keď som pil tak som necítil alkohol ale samú soľ 😅 Takže môj contest stability bol mierne narušený + nedostatok spánku z predošlej noci a miestami som sa už cítil ako keby som nebol prítomný vo svojom tele a len sa pozeral kdesi z dialky ako unavený boh v bielej pyžame na to všetko čo sa deje s hlavou opretou o lakeť čakajúci kedy pôjde spať 😅 Je to škoda lebo práve aj táto časť výletu bola pre významná a zábavná. Potom nás už len čakal spánok v hoteli, kde som hodinu na to ako som zaspal zistil že prechádzajúca tramvaj cez dlažobné kocky otriasa celým hotelom, s tým bol problém len prvú noc potom ma to už nebudilo.
Sobota: Streamers day a hruška s obitým kolenom
Plán bol jednoduchý o 10:40 sa stretnúť so streamerkami zo Slovenska ktoré zvyknem sledovať akurát boli taktiež na výprave do prahy. Ráno som teda vstal trochu sa pripravil a šiel som na hotelové Raňajky dostalo ma že som okolo seba videl kopec ľudí pri stoloch s jedlom ktoré sme si sami volili a bolo super že každý hovorili iným jazykom ja som vlastne teda ani nevedel o čom je reč a ani ma to moc netrápilo len ma fascinovalo čo sa tam deje. Vlastne v Prahe to je tak nejak default každý sa so svojou skupinou baví svojim jazykom a iba keď interagujete s niekým mimo tak hovoríte predvolene česky/anglicky v centre naozaj skôr anglicky. Po raňajkách som sa vrátil na izbu a nechal nohám ešte aspoň trochu oddychu keďže sme nabehali v predošlom dni dobrých 20km v porovnaní s mojim bežným výkonom to bolo tak 3x viac 😅 10:40 som žiaľ zistil že meeting sa posúva o 2 hodiny neskôr a to som si nemohol dovoliť keďže toto nebol môj hlavný cieľ výpravy do Prahy. Rýchlo som teda kontaktoval Mateja a Peťku a znova som sa k ním pripojil s tým že som napísal aj Rite a Nikovi aby sme sa opäť zišli a pokračovali v spoločnej výprave mestom.
Chvíľu sme boli sami zašli sme si do Paládia a popozerali obchody s komiksami potom sme šli na Václavské námestie do hračkárstva Hamleys kde majú Marvel, Warcraft a iné nerdie veci na predaj, žiaľ som tam nenašiel nič čo by sa mi vyslovene páčilo. Bol tu taký jeden tobogan ktorý vyzeral zábavne a spúšťali sa ním aj dospelí tak sme sa rozhodli že to ideme vyskúšať tiež, ja však na rozdiel od ostatných som zabudol že som nikdy nešiel toboganom však prečo na taký detail nezabudnúť a neprečítal som si inštrukcie veď inštrukcie čítajú iba ľudia ktorí niečo nevedia dáva vám to zmysel ? no mne dávalo teda 😅 tak som si pekne pokrčil kolená nevystrel som nohy ako mi aj tak nejak samo spätne logicky dáva zmysel a spustil som sa dole 😀 prvých pár sekúnd to bola zábava šlo to celkom rýchlo 😅 potom prišlo pár zákrut v ktorých som si užil parádny zážitok v podobe nárazov pravým kolenom do všetkých záhybov a spätne môžem povedať že som si to stále na pol užíval 😅 keď som zišiel dole odkrivkal som rýchlo preč aby mi niekto nevylepšil ešte aj chrbát bol som rád že koleno bolo len farebne upravené a nič z neho netieklo 👍👍
Následne sme už šli do reštaurácie na obed kde sme sa stretli s Nikom a Ritou. Rita dostala jej „obľúbený“ knedlík ale musím uznať že statočne zjedla všetko čo sa ho netýkalo alebo sa mu nepribližovalo, ja som o tom aj vedel ale objednávka nejako dopadla tak som sa do toho moc nemiešal každopádne sme boli v reštike U Pinkasú a mali tak výbornú sviečkovú že keby vedela spievať isto spieva dali na vrch brusnice a ja už nikdy nechcem sviečkovú bez brusníc. A Mäsko sa rozchádzalo a pivo bolo super majú odo mňa veľké plus. Len škoda že sprdli zákazníkov ktorí chceli zmeniť stôl po tom ako začínalo pršať keby sa naozaj spustí dážď asi by ste mali nekonečné množstvo sviečkovej a piva 😂 Potom sme sa spoločne vybrali na výletnú poznávaciu trasu mesta smerom k tančícimu domu, po ceste sme sa boli pozrieť na kostol ktorý bránili Slováci počas 2 svetovej vojny po tom ako prebehol atentát známy pod názvom operácia Anthropoid.
Musím Matejovi nechať že jeho rozprávanie a znalosti o tejto udalosti boli veľmi rozsiahle a bol som hrdý že je tam s nami a ukazuje nám takéto dôležité historické míľniky a že nás všetkých vzdelával po tejto stránke. Boli sme sa pozrieť v krypte kde títo Slováci pôsobili spolu s ostatnými účastníkmi a bolo to naozaj studené miesto aj za letného dňa, v ktorom vám šli zimomriavky po chrbte. Potom sme prešli okolo tančícího domu a vypravili sa na náplavku ktorá bola pre mňa veľmi silne ikonická.
Praha sa mi začala páčiť po tom ako ju odprezentovala česká streamerka Andullie na vonkajších výbehoch a streamoch, a bolo pre mňa ikonické ísť jej trasov a vidieť miesta kde sedela a rozprávala. Bolo to ako keby som si preniesol predstavu o tom ako to tam bude vyzerať do reality a naozaj to bolo tak že sa mi tam páčilo tak ako na videu. Veľmi silné pocity a zároveň s dobrými kamarátmi ktorý do toho všetkého pridali efekt rodiny. Cítil som sa tam veľmi príjemne. Spravili sme si niekoľko super fotiek videli sme lode a ako som navrhoval dokonca sme sa na loď aj dostali ! ešte nikdy som sa neviezol loďou ako som ani nikdy nebol na žiadnej vyhliadkovej veži a taktiež som sa neviezol metrom tak prečo nesplniť čo najviac vecí ktoré som nikdy nerobil. Našli sme si teda jednu z tých malých prevozných lodičiek, ktoré sa mi zdalo asi nakoniec ako aj najzábavnejšie lebo voda vám skoro čliape na nohy a cítite ako to poriadne hojdá 👍👍😅 Bol to proste zážitok naskočili sme na loď preplávali sme na druhú stranu a tam bol len nejaký polostrov alebo ako to nazvať kde nebolo skoro nič len sa tam požičiavali veci na splavovanie rieky. Od stánku nás vyhodili že prej sa tam nevoddechuje, tak ja úprimne neviem čo tam ten pán ktorý voddechoval robil keď nevoddechoval 😅 a nepoviem keby to tam bolo plné ale bolo to prázdne. No čo už nech voddechuje tedy.
Šli sme hľadať ďalší podnik po ceste sme videli golfové ihrisko aj s aktivitou čo bolo tiež zaujímavé a nakoniec pri reštike sme zistili že je tam práve uzatvorená spoločnosť nanešťastie, takže svadba s mierne podguráženou moderátorkou 😅 z ktorej príhovoru sme sa divili aj mi spoza plota ktovie ako účastníci 😅 Po návrate loďou naspäť (yes 2 jazda!) sme sa vypravili do best shisha baru v Prahe veď prečo nie ! dali sme si najdrahší shisha vynález ktorý sa ukázal relatívne nepraktický až prototypový ale musím povedať že ťahalo sa mi asi najlepšie zatiaľ dym, a to bolo aj to čo sľubovali len mohli povedať že hadica odpadne pri každom zatočení, ja im navrhujem dať tam nejaký závit 😅 kým ľudia nebudú točiť o 360° hadicami bude to držať 👍 Hudba tam bola vypálená poriadne a bola super držalo to energetickú úroveň vysoko Niko s Ritou nám objednali nejaké tie nachos a preložili nám do jazyka nášho kmeňa čo pán s vodnou hovorí keďže hovoril Rusky. To bol tiež super moment keď sme mali takúto možnosť a výhodu dozvedieť sa niečo čo by sme možno ani nezistili keby tam ideme len my s Peťkou a Matejom.
Zdržali sme sa skoro 2 hodiny a potom sme šli hľadať nejakú tú večeru. Čo sa ukázalo v sobotu ako nie veľmi jednoducho realizovateľná úloha. Všetko bolo obsadené a všetky podniky ktoré sme mali predstavu že by sme navštívili boli plné, všade chceli rezerváciu a centrum bolo nepoužiteľné. To fakt ľudia jedia až po 9 ? Ja zvyknem tak o 6 😅 o pol hodinu sme našli „reštauráciu“ s názvom Point Gallery, ktorá bola viac menej skôr bar ako reštika, dali sme si pizzu a na prekvapenie tam bolo veľmi prijemne hoc sme sedeli von a bolo dosť chladno hlavne mne keďže som samozrejme behal v krátkej košeli.
Niko mi požičal bundu keďže mal v zálohe ešte sveter a to dosť pomohlo 👍 V tomto bare sme si prvý krát v živote vyskúšali strihanie pizze nožnicami 😯 Ja som si objednal nejakú čupakabru ktorú som nevedel čo obsahuje a teta čašníčka sa len zabávala že je to jedlé a nie je to živé že sa nemusím báť ale keď sme si v tej tme na to posvietili von tak sa to fakt hýbalo dodnes neverím že to nežilo ale bolo to veľmi dobré bola to nejaká ryba nastrúhaná na veľmi tenké plátky ktoré viali vo vetre a preto to vyzeralo že to žije 😅 Potom sme už len sadli na metro a šli každý svojim smerom, každopádne tento deň bol ikonický lebo som si tu splnil sen previezť sa loďou. Niekedy sa povozím aj u nás na Liptove, máme to tu celý čas ale nikdy som sa na to neodvážil, predsa len tá Mara je na šírku dosť väčšia a človek tam bez plávania asi veľa nespraví. Ďalší deň nás čakalo už len rozlúčenie s Peťkou a Matejom keďže hneď ráno o 7 odchádzali vlakom domov a ďalší deň do práce.
Nedeľa: Nový vietor
Nedeľa bola zaujímavá a trochu iná ako zvyšné dni, ráno som bol odprevadiť na stanicu Peťku a Mateja tak aby som videl ako sa správne orientovať na stanici a čakalo ma stretnutie s kamarátkou s ktorou sme tiež vždy komunikovali cez internet a hlavne o game related things ale samozrejme aj o živote všeobecne. Zodpovednosť za orientáciu v MHD teda spadla už na mňa a keďže som sa doteraz spoliehal na Mateja a jeho rýchle reflexy a rozhodovanie chvíľku som sa zapotil.
Vysvetlil mi v sobotu večer základy ktoré som potreboval spolu s Ritou ale ráno ma dostal ešte jeden detail ktorý som si neuvedomil. Že na staniciach metra sa píšu len cieľové stanice a nie nasledujúce ja som si teda cez aplikáciu našiel nasledujúcu a nezdalo sa mi že to metro nejde tam tak som šiel hore ešte raz pozrieť ci som na správnom ale potom som si poriadne pozrel mapku a videl som že áno len to je konečna stanica. Tak to bolo jedine metro ktoré mi uslo a musel som čakať 10 min na ďalšie. Keď som bol na žltej linke metra pristúpilo do neho kopec ukrajinských detí s veľkými batohmi ktoré za sebou ťahali a mali tam so sebou len matku vtedy mi prišlo veľmi ľúto a chvíľu som sa zamýšľal nad zmyslom celej našej existencie ako som tam tak sedel a hľadel nato snáď sa mi tá slza netrblietala v oku až príliš moc. Vedel som že sa to deje ale pokiaľ to naozaj živo nevidíte tak ste ako keby izolovaný a v podstate sa vás to asi až tak netýka minimálne nie bytostne ale tu ma to prekvapilo a zasiahlo.
S kamarátkou sme sa hľadali na Smíchovskom nádraží keďže prišla autobusom a je fakt veľké takže nám to chvíľu zabralo 😅 potom sme pešo prešli Prahu 5 v ktorej sa mi ale že vôbec nepáčilo je tam strašný bordel po cestách našiel som tam aj všetko čo by som nechcel nájsť obchodíky vedú zahraničný podnikatelia a v podstate som mal celkom biedny dojem z tejto štvrte skôr na mňa pôsobila tak výrobne že tam ľudia len prídu do práce a zas zmiznú domov, neviem ako to je reálne ale viem si predstaviť že tu je bývanie o niečo lacnejšie.
Vošli sme aj do Petrínskeho parku kde sme našli spaceho chlapíka ktorí tak dobre splýval s lavičkou vďaka svojmu sofistikovanému oblečeniu že by som si na neho skoro aj bol sadol 😀 vykrikoval som tam a robil hurhaj až kým som si ho nevšimol potom som sa skľudnil aby som ešte nedostal okrem kolena úder aj na tvár 😅 Pokračovali sme okolo Pražského hradu na zadné záhradky kde bolo veľmi príjemne a oddychovo avšak spotil som sa tak veľmi pri výstupe že som potreboval urýchlene prehodiť oblečenie z bundy a dlhej košele na krátky basic. Vrátili sme sa teda cez Karlov most a staré námestie až k hotelu. Keďže už bol obed našli sme si kde by sme sa mohli najesť za prijateľnú cenu a vypravili sme sa do dosť vzdialeného miesta ktoré ma však príjemne prekvapilo a to prostredím ako aj cenami ! a hlavne prístupom! Vypravili sme sa teda do Prahy 2 ktorá sa mi veľmi páčila sú tam krásne stromoradia ticho a rôzne výškové rozdiely toto je druhý kandidát hneď po Prahe 7 na obývanie. Nachodili sme sa pešo dosť keďže sme nevyužívali MHD ale aspoň to bol poriadny tréning na nohy v tento deň som položil rekord z predošlých dní a dosiahol som 35 000 krokov čiže približne 24 km za jeden deň.
V reštaurácií U Houmra je to ladené do témy The Simpsons aj bar je podobný a pracujú tam veľmi prijemné žienky ktoré nás hneď s humorom privítali keď som sa pýtal či tam ešte majú miesto, von to tak nepôsobilo tam bolo úplne plno ale dnu bolo miesta dosť. Len započuli že Veronika hovorí o tom že som hovoril niečo o toniku skoro mi ho hneď aj nalievali a bol veľký a super ! 😅 Dali sme si smažáky a dostal som takú nálož že som si musel dať pauzu a to za 149 Kč! Damn … 4 kúsky teda 2 veľké syry kopec hranoliek a tatarka ktorá mi nedošla čo je naozaj rare 😅 U nás by niečo také nehrozilo. Nechal som im tringelt asi 70 czk a keď som videl ich reakciu nechal by som im nabudúce aj viac. Niekto si to proste holt zaslúži, a počul som ako si robia jokes (pozitívne) so Slovákov ktorí boli v tomto podniku prítomný čo mi vyčarilo na tvári úsmev rovnako tak.
Ďalší cieľ bolo preskúmať miesto kde som ešte nebol ale videl som ho z diaľky v minulé dni vlastne keď sme boli v sobotu na polostrove boli sme pár metrov vedľa len som nevedel že sa jedná o Vyšehrad. Vyšehrad ma očaril hovorila o ňom taktiež streamerka z Prahy ako o mieste ktoré treba navštíviť a ja súhlasím. Oni tam dokonca mali veľkú záhradu so stánkami z ktorých ste si vybrali objednali dostali ste sklený pohár s pitím a mohli ste si sadnúť kde chcete my sme si sadli na kraj prírodného plota a kochali sme sa pri pití limonád výhľadom na mesto z druhej strany kam už bežne nedovidíte. Je fakt obrovské a čarovné spravil som tam asi najlepšiu fotku mobilom aká sa mi podarila.
Spravili sme si pár fotiek navzájom a pokračovali sme ku kostolu a cintorínu. Zistili sme že sa tade dá aj pekne zísť dole na náplavku rovno a rozhodol som sa navrhnúť že sa znova prevezieme prevozníkom cez Vltavu na loďke. Po ceste dolu som si vyskúšal trochu angličtiny a pomohol som turistkám s fotením keď som videl že sa snažia opreť mobil na zemi o batoh a odfotiť výhľad za nimi musel som to zobrať do vlastných rúk a potrénovať moju potato english. Zistil som že moja angličtina sa v Prahe nejako zasekáva asi je to tým že vidím že tí ľudia sú proste niektorí native speakers a ja nechcem znieť ako mr. Švábkovník pred nimi ale tak čo už sa dá robiť iba prax. Zišli sme následne dole na smíchovskú náplavku po jazde loďkou (pozor bola platená hoc som mal lístok na MHD nie na každý prevoz tento lístok platí zjavne to je nejaký súkromný podnikateľ ale loď vyzerala rovnako len mala jasne vyznačené že sa bude platiť viac.
Smíchovská náplavka nám ponúkla zaujímavý podnik s drinkami kde som vyskúšal poslednú limonádu dňa ktorú som ešte nemal a to mätovú. Zistil som pri tom že Česi nerozumejú slovu Mäta 😅 musíte to fakt povedať máta inak je to v háji. Aj na Vyšehrade si pán so mňa robil zábavu a ja som sa nehorázne zabával s ním 😅😅 „tak pán je Slovák tak to je mäta pak jo ?“ 😅😅 Asi najväčší serenity a ducha prahy som vstrebal práve pri tom keď som sedel na náplavke na pohyblivom prkne z dreva posadenom na vode ktorý nás kolísal sem a tam podľa rýchlosti vody a podľa lode ktorá nás oboplávali práve a ja som mohol sledovať ako sa ľudia okolo niekam ponáhľajú ako veslujú alebo sú na motorových člnoch a ja som si tam mohol pod širákom sedieť a rozmýšľať nad životom. Na druhej strane bol most kde som videl české vlaky majú aj oni veľmi pekné stroje už a celkovo som z toho mal silný zážitok čo sa pokoja týka a takého zamyslenia sa.
Už bol pomaly čas aby Veronika šla domov keďže som sa snažil vyvolať ešte večerný program nejaký ale nakoniec mi to moc nedopadlo lebo odcestovanie sa trochu posunulo mne sa vybíjal telefón a serenity sa tak nejako strácala. Každopádne veľmi vzácny zážitok bol aj pri autobusoch na smíchovskom nádraží kde to mali naozaj dosť šialene zaznačené a tak nám ušiel prvý spoj. Druhý sme naháňali po cestách 😅 chvíľami to bolo naozaj nebezpečné ale úspešne sme to prežili. Ja som sa ako pravý Slovák vorval dopredu pomedzi ľudí však keď chceš nastúpiť musíš sa tlačiť nie ? No vyzerá to tak že v Prahe nie skríkli na mňa že sa nemám predbiehať a že mám ísť do radu a vtedy až som zbadal že stoja ako kačičky v rade a čakajú že mi pôjdeme dozadu (ale teoreticky som aj tak bol v práve keďže mi sme na ten autobus čakali už 30 min😅😅 len nie tam kde sme mali) potom som sa vrátil metrom na hotel dobil som si telefón a rozmýšľal som čo so zvyškom dňa.
Pohľadal som si najbližšiu reštauráciu s dobrým hodnotením a vybral som sa von. Akonáhle som sa však vydal von moje úžasné topánky ktoré pukali celý pobyt v Prahe tak že to počujú všetci okolo si všimli nejaký zahraničný kúzelníci ktorí na mňa začali vykrikovať nejaké ala ala a názov hotelu a ja som neváhal a pridal som do kroku rovno na Václavské námestie ktoré bolo po ceste k restike 😅 išli za mnou hodných 500 metrov myslel som že už som pekne v prdeli a tentokrát už sám 😅 našťastie v ceste bola banda policajtov a odvtedy ako ma obišli ich smerom nič som nepočul, pôvodný plán bol zaliezť do tej restiky alebo na Václavské námestie čo by asi tiež bolo relatívne good enough, pochybujem že by sa im chcelo čakať 2 hodiny kým sa najem. 😅 Mne však pri toľkej akcií klesla hladina cukru a dostal som chuť na niečo sladké ako večeru. Pozrel som na mobil našiel som nejaké palacinky teda to som dal hľadať ale našlo mi wafle 😅 a ja som moc ochutených waflí nezjedol v živote tak som sa vybral do Paládia podniku Waf Waf 😅
Bol to taký milý ružový podnik s ružovými sedačkami žienky tam na mňa pozerali ako keby som prišiel do ženského oddelenia s vecami v obchode ale nenechal som sa odradiť dal som si Sky Waf lebo sa mi páčil poetický názov a bol naozaj výborný jahôdky smotana 2 wafličky a nejaký ten karamelový puding v strede ktorý to držal pokope tak pevne že som mohol pohodlne krájať nožom cez obe plátky waflí bez toho aby sa rozchádzali. Výborné ! Potom som spravil to čo mi ešte chýbalo, prechádzali sme mnoho krát popod orloj ale nikdy som ho nevidel v akcií tak som sa šiel zaradiť medzi ostatných turistov ktorý tam čakali trochu som sa v kruhoch prechádzalo po námestí a pozoroval ľudí ako postávajú a aj ako pozerajú miestny z okien a taktiež čakajú na to kedy to príde. Bolo zaujímavé vidieť toľko tvárí jazykov a kultúry na tak „malom“ mieste. Tešilo ma to a veľmi sa mi to páčilo aj to ako sa všetko postupne stmavovalo. Orloj sa spustil o 21:00 ako som si na google prečítal je to posledný čas keď to funguje takže som mal šťastie. No a potom som sa už zatúlal naspäť na hotel a dal som si poriadnu sprchu pred posledným poriadnym dňom v Prahe.
Pondelok: Zoo a poriadna kultúrna dávka jedál
Rita a Niko boli moji záchrancovia v období bezmoce a samoty a dohodli sme sa že ma prídu v pondelok po práci vyzdvihnúť priamo z pred môjho hotelu. Končili však až o 13 a ja som si tak hľadal nejakú tú náplň práce, zozačiatku som sa poflakoval na izbe hotelu a pozeral si nejaké sociálne siete ale potom som dostal chuť zas na niečo sladké. Rozhodol som sa že trdelník je klasika a nemal som ho tak prečo nenájsť ten najlepší čo tu majú. Našiel som Trdelník & Coffe a zabudol som si všimnúť názov že u starého hřbitova. Chvíľami som blúdil a budovu som musel obísť na 2x aby som našiel správny vchod.
Nakoniec sa mi to aj úspešne podarilo ale zistil som že sa nachádzam v Židovskej uličke so židovským cintorinom a všetkým čo k tomu patrí aj toto bolo veľmi zaujímavé a ani som nevedel že nájdem pamiatky tým že budem hladný 😅 hodnotenie mal 4,9 a to mu naozaj nechávam bol výborný len mi nik nepovedal že keď s tým prídem na námestie ku kvetom keďže tam bola lavička zaútočia na mňa miestne včelie úle 😅 obletovalo ma snáď 5 ôs a nevedel som za toho psa čo robiť moc som sa nechcel oháňať aby som nemal ešte zdravotný zážitok tak som ho položil na lavičku a nechal nech sa nažerú, fungovalo to ale problém bol v tom že som to potreboval rýchlo zjesť kým prídu s posilami. Trhal som to teda rukami ale celý som sa od neho polepil z vnútra bola nutela a ja som musel chytať aj tú 😅 potom som mal zapackané ruky a nevedel som čo robiť vreckovky som so sebou zrovna nemal tak ma napadlo že pohľadám nejaký zdroj vody a tu som sa veľmi zaskočil keď som zistil že som tam žiadny nenašiel aj keď som dobrých 15 min chodil v kruhoch okolo námestia. (Dnes som sa z videla od kluci z prahy dozvedel že sú tam nejaké „pítka“ ktoré by toto vyriešili ale ten tvar bol tak atypický že by som si to snáď ani nevšimol keby idem okolo toho ak by to zrovna niekto nevyužíval, moja logika hľadania spočívala v tom že som hľadal nejaký rad ľudí pri niečom 😅😅 čo mi moc nevyšlo). Nakoniec som sa mierne podráždený vydal k Paládiu ale po ceste som sa zamotal tak som musel vytiahnuť telefón ktorý skončil tiež celý od nutely 😅 nutelový telefón ešte do dnes ho cítiť nutelov na displeji 😅. Nabudúce si do Prahy kúpim kompas lebo niekedy sa v tých uličkách fakt stratíte a celé čo by bolo potrebné by bolo proste len vedieť udržať správny smer. Po tomto som sa už šiel nachystať na hotel. Odtiaľ ma prišli vyzdvihnúť Niko a Rita v aute.
Zviezli sme sa na miesto neďaleko inštitúcie ktorá skúšala Nika z rôznych predmetov keď prišiel do Česka takže spomienky neboli práve super ale reštaurácia bola dobrá. Asi prvý krát som sa stretol s Indickou kultúrou a reštauráciou bolo to dosť iné než na čo sme zvyknutý stáli tam kontrolovali či ste v poriadku pýtali sa a celá komunikácia bola v angličtine. Prvý krát som naživo počul typický prízvuk a spravilo mi to radosť. Čo mi spravilo ešte väčšiu radosť bola chuť jedla a Nikove znalosti a informácie k tomu z ktorých som sa tiež naučil mnoho nového. Miesto sa nazýva Curry Palace a odporúčam pochutil som si fakt top !
Po jedle sme sa vypravili do Pražskej zoo kde sme si užili kopec zábavy, ja som sa síce zľakol lanovky a nevliezol som na ňu to že sa mám pripútať sám nejakou mini retiazkou mi prišlo dosť crazy a pri mojom potato braine som sa videl ako visím na retiazke vo výške za ruku 😅😅 videli sme však kopec zaujímavých zvierat a asi je nejako škoda o tom aj nejako hovoriť ak ste v Prahe zastavte sa tam a uvidíte sami. Pripravte sa na to že 50 koruny ten stroj na vodu nežerie budete si musieť zaskočiť do bufetu ak nemáte drobné.
Po ceste späť sme zašli na vietnamskú kuchyňu do Pho Bar v ktorom som vyskúšal rolku z morských plodov čo bola pre mňa tiež novinka ale zmizla vo mne veľmi rýchlo jedol som rukami asi by bolo viac proper paličkami ale nejako som sa na to toho dňa necítil. Potom sme sa previezli až skoro na kraj Prahy do Prahy 10 a ja som mal možnosť vidieť ako to vyzerá na takom bežnom sídlisku dali sme si tam poriadne dobrú zmrzlinu v Zmrzlinárni prúbežná kde som si pýtal len strednú a dostal som nálož ako mongolsky veliteľ pred útokom na baštu nejakú 😅 Výborná veľká a skvelý kornút ak mi na Slovensku nedajú takúto tak radšej nechcem nič. A to som mal o tej našej do teraz vysoké mienky.
Musím uznať že toto bol taktiež veľmi super pocit porozprávať sa poriadne s Ritkou a Nikom v rúšku večera na pokojnom mieste, je škoda že nám zavreli zmrzlinu rovno pod zadkom (zbalili nám stoličky uprostred konverzácie) ale boli sme sa ešte prejsť po okolí. Dozvedel som sa veľa zaujímavých vecí a potom som ešte zašiel na návštevu Nika a Rity. Vyskúšal som čaču, ktorá má 90% at least 😅 a musím povedať že keď to šlo dole krkom tak som z toho mal taký zážitok že som radšej prijal ponúkanú vodu od Nika 😅 ale bolo to dobré a odporúčam každému ak dostane takú možnosť nabudúce by som šiel na to decentnejšie bez prípravy to je relatívne rizikové. Každopádne som mal možnosť vidieť pracovisko a miesto z ktorého som si celé tie mesiace písal s Ritou kde sedela keď so mnou komunikovala a to všetko okolo. Tento zážitok na konci dňa bol absolútne na nezaplatenie a nenechal by som si ho nikým zobrať. Myslím že toto je časť života ktorá mi v poslednej dobe chýba asi najviac a neviem si teraz veľmi ani predstaviť ako má jeden existovať bez toho aby sa mohol vrátiť a znova sa takto porozprávať. O polnoci som sa vrátil na hotel vďaka odvozu Nika a Rity a veľmi dobre som si pospal.
Utorok: čas nešťastia a pivný obrat
V utorok ráno som vstal asi o pol 8 keďže Česi si na izbe vedľa púšťali Vondráčkovú a diskutovali na chodbe a tesnenie mojej izby by sa dalo porovnať s potápajúcim sa Titanikom deň po náraze do ľadovca. Zbalil som si teda veci ležal som a oddychoval a pustil som si ešte trochu Pražského vzduchu do izby oknom pred odchodom aby som mal aspoň trochu dobrý pocit stále som rozmýšľal o večeri predtým a jeho atmosfére. O 10 som sa vypakoval z izby 3x som skontroloval či mám všetko zamkol som dvere izby a šiel som na recepciu bola tam akurát nejaká banda prichádzajúcich turistov takže moc na omáčky nemali čas, a keď som im dával kartu len ma našli a vyškrtli. Chvíľu som tam ešte bezradne stál a chlap na mňa pozeral prečo zavadziam keď sú tam ďalší. Well zavadzal som preto že som dúfal že mi povie že tam z nejakého dôvodu musím ostať dlhšie, čo sa žiaľ nestalo. Tak som sa poďakoval a vypravil som sa do posledného podniku pred odchodom.
Už od rána som si hovoril že si nesmiem dávať alkohol predtým ako odídem z mesta hádajte ako to dopadlo 😅 Na odporúčanie Naďky našej členky mortalu som sa vypravil do Restaurace U staré pošty. Bolo ráno tak som vedel že rezervácia nebude potrebná prišiel som nejako v čase 10:30 a pokúsil som sa objednať knedlo vepřo zelo keďže to som ešte neskúsil. Hlavný mi povedal že ešte sa nevarí že musím počkať do 11 ale ak chcem môže mi priniesť pitie no a tam stroskotal môj plán 😅 nechcel som vyzerať ako „srágora“ a pýtať si v podniku ktorý jasne vyzeral ako hospoda minerálku (ktorú Česi podľa obsahu obchodov aj tak nemajú 😅) tak som si dal pivo a cickal som si pri tom som pozeral na nejaký skok do výšky ktorý mali pustený v TV a spomenul som si že práve Rita mi hovorila o tom že bežia olympijské hry a vďaka nej som pozeral niekedy popri práci tieto skoky do výšky tam to začalo byť pre mňa už trochu emotívne. Potom mi začalo byť trochu zle z toho pivka asi na lačno nepadlo moc dobre a bolo silné dal som tam nejakú Plzeň a je to hospoda no 😅 potom som si o 11 bol overiť či moje knedlo je objednane a povedali mi že vtáčika nie ? a ja že no .. knedlo 😀 a oni že majú len vtáčika ale že ten sa už robí a hovorím že ok vysvetlili mi že to je podobne ako knedlo len mäso je iné. A mne to nevadilo bolo to naozaj chutné podliate nejakým masielkom dobrý knedlík spektakulárna (takéto slovo až použijem) kapusta na sladko a výborné mäsko rozchádzajúce sa len mi bolo trochu zle z toho piva tak mi to pokazilo zážitok čo ma mrzí ale inak majú 5/5.
S rezervou som dochlipal pivo v nasledujúcej hodine 😅 aby mi nebolo zle a vypravil som sa na nádraží bol som omrknut stánky so suvenírmi keďže mi ostávalo 200 czk v peňaženke a slečna dúfala že niečo kúpim ale nebol som ani komunikatívny ani kupujúci len som jej povedal dovidenia a šiel som do Billy. Tam som si kúpil 2 tribitky malú vodu jemne perlivú keďže perlivá je problémová zohnať celkom aspoň nevidel som v Bille moc (iba ochutenú mattoni a to mi nepomáha na trávenie) a šiel som na nástupište keďže vlak tam už stal 30 min vopred. Nemohli sme síce nastupovať ale aspoň som vedel že som dobre, lenže tu sa ma akosi začali zmocňovať pocity smútku keď som videl nápis Praha a mal som ísť preč nechcelo sa mi prehrávali sa mi všetky zážitky z posledných dní a nejako som ich prestával zvládať.
Keď vlak vyrazil slzy sa mi tisli do očú pri predstave že tých dvoch teraz už Pražákov neuvidím ani boh vie koľko a že môj život sa zas vráti do koľaje 6 dní sedíš doma a 1 ideš do podniku. Veru aj teraz keď to píšem neni mi ľahko a keď si porovnám Prahu s našim Liptovom je to veľmi náročné. Je to tu ako keby zdochol pes proste, je to tu drahé a nikto na to nemá peniaze nemáme ani peniaze ani aktivity ani atrakcie pre lokálnych obyvateľov, len sa snažíme predať každú poslednú vec zahraničným turistom v ktorých každý deň dúfame že prídu. Máme hoteli ktoré sú prázdne preto že nik na ne nemá a aj keď by Slováci sami chceli využiť tieto hoteli tak cena im to nedovoľuje. A tak radšej vedieme prázdny hotel ako by sme vymysleli niečo lacné pre nás samých. Je to škoda a smutné porovnanie stavu. Isto to nie je zas také čierno biele a ja som možno Prahu videl v jej peknom a akčnom kabáte. Budúcnosť ukáže čo sa ešte dozviem a zažijem v tomto krásnom meste.
