Čierne diery sú záhadný vesmírny fenomén a celkovo sa o nich doposiaľ vie len veľmi málo. Od ich prvého objavu zo začiatku 20. storočia ubehlo veľa rokov, no ľuďom sa podarilo zhotoviť reálnu fotografiu jednej z nich až v roku 2022. Ide o čiernu dieru nachádzajúcu sa v strede našej galaxie. Výsledná fotka je vo veľmi nízkom rozlíšení a je taká veľká, že zaberá niekoľko pevných diskov. No i tak ide o pozoruhodný počin. Tieto vesmírne objekty sa výrazne líšia od čohokoľvek, čo vo vesmíre poznáme. Sú to miesta v priestore s takou vysokou gravitačnou silou, že z ich poľa pôsobenia neunikne ani svetlo. Preto je v podstate nemožné spozorovať ich v černote vesmíru voľným okom, no ako teda o nich potom vieme? Je to vďaka ich pôsobeniu na iné vesmírne objekty.
Práve tak bola objavená prvá z nich. Astronómovia skúmali hviezdu, ktorá vykazovala neobvyklú činnosť. Časť jej hmoty bola z neznámej príčiny vyvrhovaná do zdanlivej ničoty vesmíru. Po bližšom preštudovaní tohto javu vyšlo najavo, že táto hmota sa postupne stáčala okolo cudzieho objektu. Hmota pohlcovaná čiernou dierou sa nestratí okamžite. Je to dlhý proces, počas ktorého odcudzená hmota krúži okolo stredu diery, čím okolo nej vytvára žiarivý disk. To poukazuje na to, že čierne diery nie sú vo vesmíre pevne zakotvené, ale veľkou rýchlosťou v ňom rotujú. Za zmienku stojí kritická hranica okolo čiernej diery, nazývaná horizont udalostí. Je to vzdialenosť v rámci ktorej je priblíženie sa k diere ešte bezpečné. No po prekročení tohto horizontu ste si efektívne podpísali rozsudok smrti, pretože odteraz bude gravitačná sila príliš veľká na to aby sa z jej dosahu dalo uniknúť a bez rozdielu pohltí všetku hmotu, svetlo aj tvoju budúcnosť.
Ako toto všetko teda zapadá do konceptu že žijeme v čiernej diere? O tejto teórii rozpráva jadrový fyzik James Beacham, ktorý pracuje v CERNe, teda vo Veľkom časticovom urýchľovači, rozsiahlom výskumnom stredisku na hraniciach Francúzska a Švajčiarska. Matematickými výpočtami sa zistilo, že na vznik čiernej diery je potrebné veľké množstvo hmoty natlačiť do veľmi malého priestoru. Keby sa mala Zem premeniť na čiernu dieru, bolo by potrebné vtesnať jej hmotu do priestoru veľkosti čučoriedky. Čo keby sme ale išli do ešte väčších rozmerov? Vesmír by sa dal rozsahovo rozdeliť na dve časti – celý a pozorovateľný vesmír. O veľkosti celého vesmíru nemáme jasnú predstavu a preto budeme pracovať len s doterajšími údajmi. Kvôli rýchlosti akým sa rozpína existujú časti kozmu, ktoré sú od nás natoľko vzdialené, že ich nikdy nebudeme môcť vidieť. Pozorovateľný vesmír ohraničuje tú časť, ktorú sme schopní pozorovať. To znamená vzdialenosti, z ktorých svetlo malo doteraz šancu doputovať až k nám. No a na vytvorenie čiernej diery z celého známeho vesmíru by sa musel zmestiť do rozsahu… celého pozorovateľného vesmíru, čiže vesmíru, ktorý sme schopní vidieť.
Matematicky to teda sedí, no neznamenalo by to potom že by sme mali byť všetci mŕtvi, len nám to zabudli povedať? Nie nutne. Pokiaľ by bola čierna diera dostatočne veľká, bolo by relatívne bezpečné sa v nej nachádzať. Síce by sme z nej stále nemohli odísť, no aspoň by sme v nej vedeli existovať. Vysvetľovalo by to zároveň niekoľko javov. Čierna diera svojou silou oddeľuje veci obsiahnuté v jej vnútri od zvyšku vesmíru horizontom udalostí, hranicou, ktorá sa nedá prekročiť z jej vnútornej strany. Vesmír sa stále rozpína. Čierna diera sa nasávaním hmoty zväčšuje. Tým pádom by sa z nášho pohľadu zvnútra jej hranice od nás vzďaľovali a nemohli by sme sa k nim dostať a prekročiť ich vďaka pôsobiacej gravitačnej sile. Veľmi podobne sa od nás v súčasnosti vzďaľujú aj hranice vesmíru, ktoré sú pre nás rovnako nedosiahnuteľné. Stav vesmíru pri Veľkom tresku, keď sa všetka hmota nachádzala vo veľmi malom bode, v takzvanej singularite, je podobný tomu čo sa odohráva v strede čiernej diery. Veľký tresk a vznik vesmíru by mohol byť následok vyvrhnutia vtiahnutej hmoty cez druhý koniec diery. Takéto diery s dvoma koncami sa nazývajú aj červie diery. Teoreticky je možné, že takéto červie diery v našom vesmíre by mohli byť brány do ostatných vesmírov.
No toto všetko sú zatiaľ len dohady, lebo momentálne nevieme túto teóriu nijako uspokojivo otestovať zo zrejmých príčin. Čierne diery sú jednosmerná cesta do neznáma, takže čokoľvek čo by sme poslali dnu by sa nazad už nevrátilo. No ľudstvo robí pokroky každý deň, takže možno je to len otázka času kedy sa nám to podarí.
