Depresia. Slovo, ktoré sa v dnešnom svete skloňuje čoraz viac. Postihuje mladých a vitálnych
ľudí, ale aj ľudí, ktorí už majú čo to odžité, ženy, mužov, deti. Naháňame sa za peniazmi, kariérou a
nemáme čas na seba. V súčasnosti, hlavne kvôli situácii s koronou, sa počet ľudí s depresiou zvýšil
niekoľkonásobne. odľa WHO ňou na svete trpí približne 246
miliónov ľudí.
Byť smutný a mať depresiu nie je to isté. Smutné chvíle patria k životu, raz sme hore raz dole. Ale ak tieto smutné nálady nemiznú môže ísť o depresiu.
Čo je depresia?
Depresia sa klasifikuje ako duševná porucha. Príznaky sa líšia hlavne od pohlavia, môžu byť pretrvávajúce alebo po istej dobe zmiznúť
a znova sa objaviť. Ak pretrvávajú dva a viac týždňov a sú spojené so:
- zmenami nálad ( hnev, agresivita, podráždenosť, úzkosť, nepokoj)
- emocionálnym nepokojom ( pocit prázdnoty, smútku beznádeje)
- zmenami správania ( strata záujmu, strata potešenia z obľúbených činností, pocity únavy, vyčerpanie,
myšlienky na samovraždu, nadmerné pitie alkoholu a užívanie drog) - sexuálnym nezáujmom ( znížená sexuálna túžba)
- spánkom (nespavosť, nepokojný spánok)
- s neschopnosťou sústrediť sa, ťažkosťami s plnením zadaných úloh, oneskorenými reakciami,
spomaleným myslením a rozprávaním ide pravdepodobne o depresiu a treba veľmi rýchlo vyhľadať odbornú
pomoc.
Aké sú príčiny?
Príčiny vzniku depresie sa rôznia, ani doktori nevedia presne určiť prečo tomu tak je a čo ju
spúšťa. Môžu to byť napríklad:
- genetické predispozície, depresia sa môže dediť z pokolenia na pokolenie
- chemické zmeny v mozgu, hlavne nedostatok neurotransmiterov serotonínu a noradrenalínu
- prostredie, v ktorom sa nachádzame, žijeme
- stresujúce životné momenty, ako je rozvod, strata zamestnania, zlá finančná a rodinná situácia, zneužívanie v detstve, strata matky pred 11. rokom života
Diagnostika, aké sú druhy depresie
Táto choroba je veľmi zákerná, nie len v tom, že je pomerne ťažké odhaliť, problematické aj
diagnostikovanie, keďže existuje pomerne veľa druhov. Lekári vytyčujú tri veľké skupiny.
Prvou je veľká depresívna porucha/klinická depresia (major depresive disorder) – ťažká forma depresie. Vyznačuje sa pretrvávajúcimi pocitmi smútku, beznádeje, menejcennosti až bezcennosti, pričom
tieto pocity nezmiznú samé od seba a je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. V prípade klinickej depresie
trpia pacienti päť a viac príznakmi, ktoré sa nezmenia v priebehu dvoch týždňov. Ide o: depresívny pocit
počas celého dňa, strata záujmu aj o bežné veci, úbytok hmotnosti a sily, nadmerný spánokk alebo naopak
neschopnosť zaspať vôbec, spomalené myslenie a pohyby, dni bez energie, pocity menejcennosti alebo
viny, myšlienky na samovraždu.
Psychotická depresia je podkategóriou veľkej depresívnej poruchy. Je obzvlášť závažná,
pretože pacienti trpia halucináciami (počujú alebo vidia neexistujúce) rozprávajú bludy, veci ktoré
nedávajú zmysel. Môžu byť nebezpeční pre okolie, ale hlavne pre seba.
Pretrvávajúca depresívna porucha ( persistent depressive disorder) sa nazýva aj dystýmia. V
príznakoch je to miernejšia forma depresia, ale na stanovenie tohto typu depresie musia
príznaky trvať najmenej dva roky. Na rozdiel od klinickej depresie, tento druh ovplyvňuje život človeka
oveľa viac, hlavne kvôli dobe trvania. Prevažuje úplná strata záujmu o bežný život. Je potrebné čím skôr
vyhľadať odbornú pomoc
Bipolárna porucha alebo manická depresia, je špecifická striedaním nálad. Pacient prežíva
obdobia depresie a obdobia mánie, medzi ktorými sú aj obdobia normálnej nálady. Stavy sa menia od
depresívnych nálad bez energie so sklonmi ku samovražde až ku stavom plných energie. V mánickej
nálade pacienti zvyčajne nepotrebujú spánok, aby mohli fungovať. Sú viac otvorenejší, extrovertnejší,
kreatívnejší. Bipolárna porucha je pri mánických epizódach sprevádzaná aj halucináciami.
Poznáme aj typy depresií, ktoré postihujú viac ženy ako mužov. Prvou je popôrodná depresia (postpartum depression ). Je to mix emocionálnych, psychických a behaviorálnych zmien, ktoré sa prejavia
zväčša štyri týždne od pôrodu. Prejavujú sa výkyvmi nálad, plačlivosťou, úzkosťami, zlým vzťahom s
dieťaťom, nezáujmom o okolie. Netreba si ju mýliť s tzv. „baby blues“, pričom príznaky sú rovnaké, ale
baby blues zvyčajne zmizne po dvoch týždňoch od pôrodu. Ak príznaky pretrvávajú alebo sa objavia
neskôr treba vyhľadať odbornú pomoc. Príčiny vzniku opäť nie sú jednoznačné. Väčšie riziko je u žien,
ktoré už v minulosti mali duševné problémy, alebo mali problémy počas tehotenstva. Ale porucha môže
vzniknúť aj bez príčiny, pretože pôrod je veľmi veľká zmena v živote ženy, nie len čo sa týka dieťaťa a
starostlivosti oňho, ale v tele prebiehajú náročné chemické procesy. Depresiu môže spustiť napríklad aj ťažký a
bolestivý pôrod, alebo iný traumatizujúci moment.
Druhou je predmenštruačná dysforická porucha objavuje týždeň až dva pred začatím
menštruácie a zmizne zhruba tri dni po začatí. Hlavným znakom je podráždenosť až hnev, záchvaty
paniky a úzkosti, túžba po jedle, poruchy spánku, neschopnosť sa ovládať.
Sezónna afektívna porucha je typ depresie, ktorá súvisí so zmenou ročného obdobia. Počas
jesene a zimy je výrazne menej slnečných lúčov a keďže slnko je prírodný antidepresant, sensitívnejší ľudia
môžu na úbytok reagovať. Zvyčajne sa stránia socializácie, viac spia, naberú na hmotnosti a cítia smútok,
v krajných prípadoch sa uchyľujú aj ku samovraždám. Po zmene ročného obdobia, na jar a v lete, tieto
príznaky úplne zmiznú, ale ani tento typ depresie netreba brať na ľahkú váhu.
Iné kritéria delenia
Existujú aj iné druhy a kritéria delenia. Napríklad, na základe vnútorných faktorov postihnutého
človeka je známa endogénna depresia. Ide hlavne o genetické predispozície, príznaky sa objavujú náhle
a bez akéhokoľvek vonkajšieho pričinenia. Opačným variantom je exogénna depresia, ktorá je
dlhotrvajúca reakcia na nejakú situáciu v živote ( smrť blízkeho človeka, strata práce, rozvod, rozchod ).
Nazýva sa aj reakčná, keďže stav pacienta je reakciou na situáciu. Poznáme tzv. larvovú (atypickú)
depresiu. Postihnutý človek nadmerným spánkom zakrýva svoj reálny psychický stav.
Existuje aj úzkostná depresia, aj keď úzkosť je vo všetkých typoch jedným z hlavných príznakov, pri
tomto druhu prevláda úzkosť nad depresívnymi pocitmi. Pacienti sa obávajú čo s nimi bude, prečo to
postihlo práve ich. Známe sú aj fyzické príznaky, mnohí majú problémy s dýchaním, cítia tlak na hrudi,
vysoký tep srdca alebo nechuť do jedla.
Aká je liečba?
Pri liečbe depresie je v prvom rade dôležité správne ju diagnostikovať. Na základe toho sa volí
primeraná liečba. Niektoré typy sa liečia medikamentózne, teda liekmi. Napríklad antidepresívami.
Jednoduchšie povedané sú to lieky na zlepšenie nálady, pretože vylučujú hormóny, ktorých je počas tejto
choroby najmenej, teda hlavne serotonín a vytvárajú akúsi rovnováhu. Nástup účinku je dlhší, niekedy až
tri týždne, ale podľa výskumov v liečbe depresie pomáhajú a nie sú návykové. Druhým typom sú lieky
proti úzkosti, tie znižujú napätie a ukľudňujú celý organizmus. Pomáhajú pri koncentrácií, ale prinášajú
aj pokojný spánok. Tretím typom z medikamentóznej liečby depresie sú antipsychotiká, ktoré sa
používajú keď pacienti trpia halucináciami. Ako ďalší liek sa používa aj pri
bipolárnej poruche.
Pri nie až tak závažných typoch depresie, alebo len pri miernych príznakoch sa používa
psychoterapia. Pacient sa rozpráva len vo dvojici so psychoterapeutom alebo v skupine. Pre úspech
sedenia musí hlavne pacient spolupracovať. Sezónna depresívna porucha sa napríklad lieči svetelnou
terapiou, pri tomto type môže za zlý psychický stav hlavne nedostatok svetla. Poznáme, ale aj liečbu
alternatívnymi terapiami, ako sú akupunktúra, meditácia, prípadne použitie bylinných doplnkov.
Tak ako bolo spomenuté vyššie je rozdiel medzi smútkom a zlou náladou a prvotnými znakmi
depresie. Ak zlá nálada neustupuje, práveže sa to nezlepšuje ani po dvoch týždňoch
je lepšie to konzultovať s lekárom, napríklad aj so všeobecným lekárom. Aj na internete sa dajú nájsť online testy, ktoré po pár otázkach vyhodnotia, či máte nábeh na depresiu alebo
ide len o “slabú chvíľku”. Avšak tieto výsledky sú len orientačné a definitívnu diagnózu a následnú liečbu
určuje len odborník. Nie je vôbec hanbou chodiť ku psychológovi, žijeme v uponáhľanej dobe a častokrát
si nenájdeme čas pre seba, potom máme pocit, že sme v našich životoch nič nedokázali, že za nami
nezostáva žiadna stopa. Bohužiaľ v našej krajine stále prevláda názor, že ten čo chodí na sedenia je
blázon. Nie nie je to tak.
Kde nájsť pomoc
Na Slovensku je v každom väčšom meste poliklinika alebo nemocnica a tam s najväčšou
pravdepodobnosťou nájdete psychológa alebo psychiatra, ktorý vám pomôže. Ale súčasná situácia dobrej
nálade nepridáva a títo doktori môžu byť vyťažení. Napríklad na stránke www.ipcko.sk je psychologická
nonstop pomoc, buď cez chat alebo email. Porozprávať sa, teda v tomto prípade popísať si s niekým s
objektívnym pohľadom na vec môže pomôcť viac ako sa na prvý pohľad zdá. Funguje aj stará známa Linka dôvery na
čísle 0800 800 566, kde vám vedia tiež pomôcť, treba sa len zbaviť sa strachu a zveriť sa do rúk ľudí,
ktorí vedia čo robia.
Najlepšia je prevencia
Skúsme si dopriať viac času pre seba. Počúvajme svoje vnútro a vyčleňme si v našich
uponáhľaných životoch aspoň hodinku denne na niečo čo nás baví, alebo čo chceme skúsiť. Naučiť sa
nový jazyk? Online kurzy, vzdelávacie aplikácie do smartfónov sú k „mání“ bezplatne. Začať štrikovať,
vyšívať, kresliť. Na internete nájdete množstvo návodov ako začať. Na lepšiu náladu pomáha aj cvičenie,
pretože uvoľňuje hormóny šťastia a samozrejme zlepší sa aj naša kondička. Je to dôležité, aby sme sa
potom nemuseli trápiť s depresiou.
