Neviditeľné ženy – Caroline Cradio Perez

Na Reddite som sa pohrúžila do príspevku o pracovných pohovoroch ženských uchádzačiek. Ženy vo veku 25 – 30 rokov vraj nezoberú na takmer žiadnu pozíciu, aj keď majú ukážkový životopis a bohaté skúsenosti. Prečo?
Pretože “môžu kedykoľvek zahlásiť, že sú tehotné”.
Ženu s deťmi nevezmú, pretože deti bývajú často choré, takže “nebude v práci prítomná”.
A žena na vedúcej pozícii je vraj mrcha a kariéristka.

Bohužiaľ, tieto reálie dôverne poznám.

V komentároch pod týmto príspevkom niekto odporučil knihu Neviditeľné ženy od Caroline Criado Perez. Len krátky opis mi naznačil, že toto bude presne titul, ktorý musím prečítať. A tak sa kniha dostala do mojich rúk.

Musím sa priznať, že hoci nie je objemná, prečítanie mi trvalo takmer štyri mesiace. Každá kapitola ma rozhorčila takým spôsobom, že som si musela dať pauzu — predýchať to, spamätať sa, vrátiť sa k nej až vtedy, keď som bola pripravená pokračovať.

Na stránke Panta Rhei sa o knihe píše:

Predstavte si svet, v ktorom…
… vlastníte telefón, ktorý je priveľký do vašej ruky
… vám lekár predpisuje lieky, ktoré pre vás nie sú vhodné
… sa pri autonehode zraníte o 47 % častejšie

Ak vám to niečo hovorí, je veľmi pravdepodobné, že ste žena.

A keby vaša matka dostala infarkt? Pravdepodobne by ste čakali bolesť na hrudi a v ľavej ruke… lenže u žien sa infarkt prejavuje úplne inak: bolesťou brucha, vyčerpaním, únavou, bolesťou hlavy, nevoľnosťou. Aj preto zostáva približne 45 % infarktov u žien neodhalených.

Kniha je rozdelená do šiestich častí a šestnástich kapitol. Každá jedna je poburujúca, ide do hĺbky a prostredníctvom štatistík, čísel a štúdií ukazuje, ako veľmi sa na ženy v dnešnom svete stále zabúda — a to sme v druhej polovici 20. rokov 21. storočia.

Celkové nastavenie spoločnosti je skrátka zlé. Keď sa povie “človek”, automaticky si predstavíme muža. V učebniciach biológie sú obrysy mužského tela. Ženské telá sú menšie, inak stavané, majú iné proporcie, inak reagujú. Žena má viac hormónov, 28-dňový cyklus, jej telo funguje inak — ale svet je aj napriek tomu konštruovaný podľa mužského štandardu.

Ženy sú vraj príliš emočné, príliš hormonálne, príliš zložité. V minulosti boli “na rodenie detí a domácnosť”, bez práv a s množstvom povinností. A tak sa od antiky až dodnes na polovicu ľudstva pozeráme ako na druhoradý druh.

Moderná medicína len nedávno prišla na to, že infarkt u žien vyzerá inak. Že na niektoré lieky reagujú odlišne, pretože vzorky na testovanie liekov tvorili desaťročia takmer výlučne muži. Telefóny dostupné na trhu sú príliš veľké pre bežnú ženskú ruku — a do predného vrecka nohavíc (ak vôbec nejaké existuje) sa nezmestia ani omylom.

Nemám rada keď sa na ženy pozerá cez prsty, dvíha mi to tlak a som nahnevaná. Bez žien by ani tí „perfektní“ chlapi neboli na svete. Dokážeme viac vecí naraz, dokonca s horúčkou a nádchou dokážeme fungovať bez rozdielu. Pretože kto to spraví? Keď celá spoločnosť je nastavená tak, že je v pohode keď chlap po práci príde domov a vyloží si nohy pred TV. Ale žena sa musí o tú domácnosť postarať a je rovnako unavená, resp. viac. A keď si aj ona po príchode domov vyloží nohy tak častovaná kadejakými nepeknými slovami. Ak obaja chodia do práce, tak aj obaja by sa mali starať o domácnosť.

Z knihy vyberám pár častí, ktoré mi „urvali dekel“. Napríklad Čo ma pobúrilo najviac? Každá jedna strana. Ale sklamane, smutne a neveriacky som krútila hlavou nad týmito časťami, resp. odhaleniami.

Teplota v kanceláriách

• V kanceláriách je štandardne nastavená klimatizácia na teplotu, ktorá vyhovuje mužom – čiže na nižšiu. A ženám je preto vždy, aj v lete, v kanceláriách zima. Ženy majú pomalší metabolizmus a ich telá spaľujú tuk pomalšie a tým pádom generujú menej tepla. Taktiež s tým súvisí aj pomer svalov, muži sú vo všeobecnosti svalnatejší – 40% svalov, ženy majú „len“ 25%. Samozrejme rolu hrá aj hormonálny cyklus a fakt, že v ženskom tele krv prúdi viac do vnútorných orgánov a preto majú ženy stále studené končatiny. Na to sa nikto nepozerá. Lebo ženy nikto neštudoval, ani medicína.

Oxytocín, pH krvi a akútne cisárske rezy

• Ďalším príkladom kedy ma zodvihlo zo stoličky boli prípady akútnych cisárskych rezov, keď kontrakcie nesilneli a oxytocín nepomáhal. Keby sa robilo viac štúdií a viac sa dbalo na ženy počas pôrodov tak by bolo známe, že ženy, ktoré mali v momente merania kyslé alebo kyslejšie pH krvi boli viac odolnejšie proti oxytocínu a teda im nezaberal. Bola spravená malá štúdia so ženami so slabými kontrakciami, ktorým najskôr podali sódu bikarbónu (aby sa znížila kyslosť krvi)  a hodinu neskôr podali aj oxytocín a zrazu sa percentá akútnych cisárskych rezov znížili. Toto odhalenie je dôležité pretože, stále máme krajiny na svete kde zomierajú ženy na následky rezu, kvôli nedostatočnej starostlivosti, zlej hygiene.

A štúdií je málo. Pretože sponzorov na čisto ženské štúdie nikto nehľadá. Mužov predsa „slabé kontrakcie“ či endometrióza netrápia.

Ženy na vedúcich pozíciách

Posledný bod, ktorý spomeniem, je fakt, že ženy na vedúcich pozíciách sú dodnes menej akceptované — aj keď je jasné a opakovane dokázané, že tímy vedené ženami dosahujú lepšie výsledky, sú organizovanejšie, inkluzívnejšie a stabilnejšie. Napriek tomu sa od nich očakáva, že budú neustále dokazovať svoju kompetentnosť — zatiaľ čo mužom stačí len objaviť sa. V knihe boli uvedené aj fakty, že žene – Hillary Clinton v predvolebných diskusiách skákali do reči mužský protivníci viac ako ona im. A nie je to len v diskusiách, je to aj v parlamentoch, na jednaniach.

Kto by si ju mal prečítať?

Všetci. Ženy – aby sme sa už nenechali odbiť. Muži – aby aspoň z časti vedeli aké je byť tým neviditeľným. Z putovania stránkami tejto knihy si odnášam veľa faktov a ponaučení a vnútorný záväzok, že sa budem v tejto téme vzdelávať viac.