Čo pre vás znamená hudba?

Zdravím po dlhšom čase. A dnes to bude niečo iné, žiadne zaujímavosti o svete okolo nás, ale séria Poznaj čo piješ. Dnes mám náladu sa trochu zamyslieť – pofilozofovať (?) na tému hudba. Nie je tajomstvom, že mám veľmi rada hudbu a mám celkom široký záber. Od zhruba 60.tych rokov až do milénia, alebo povedzme, že do roku 2010. Mám rada, oldies, staré rockové hity 80´s, gangsta rap a RnB 90´s a dokonca aj pop, ktorý na začiatku milénia bol o niečom inom ako je sex, drogy a finančne nákladný životný štýl. Okrem toho mám rada aj alternative rock, folk a folk pop a nájdu sa aj country piesne, western a dark rock, v skratke všetko to čo v rádiách bežne nehrajú. Tých žánrov je mnoho. Ale tvrdiť, že počúvam len jeden a ten istý sa nedá, lebo nálada nie je vždy taká istá.

Keď sa ma spýtate, ktorá skupina je moja najobľúbenejšia, bez váhanie odpoviem Kaleo. Je to islandská alternative rock skupina s úžasnými textami a hlas hlavného speváka je ako neopracovaný diamant, surový a tak žiarivý zároveň. Mám ich naozaj veľmi rada a keď sa dostanú s koncertným turné aj do Európy, tak si buďte istí, že sa tam dostanem.

Ale vráťme sa naspäť k otázke na zamyslenie. Hudba.  Je to len niečo čím zaplníte chvíľku ticha? Vyplníte nudu? Počúvate hudbu len v rádiu na cestách alebo si cielene pustíte niečo čo máte radi? A čo pre vás hudba ako taká znamená?

Pre mňa je to únik z reality. Keď som smutná hudba je tu a chápe moje pocity, vďaka textom mám pocit, že v tom nie som sama. Keď som šťastná, správne zvolená hudba vie túto emóciu predĺžiť. Potrebujem motivovať, zamyslieť sa, sústrediť sa, pobaviť sa? Vždy mi pomôže hudba. Ale okrem toho s trochou predstavivosti a fantázie sa viem vďaka nej preniesť o pár dekád do minulosti.

Hudba je najsilnejšou formou mágie.

Brian Warner.

Napríklad také osemdesiate roky. Myslím, že vtedy nevznikol ani jeden zlý song. Rock, metal, pop, všetko malo silný odkaz. Napríklad The Jacksons – Torture, normálne cítim tú dekádu. Mám chuť si obuť žiarovo biele tenisky, obliecť farebné zvonové nohavice a bundu, spraviť si nejaký šialený obrovský kudrnatý účes farebný makeup. Len sa nechať unášať rytmom a tancovať až kým nebudem mať pocit, že si vypľujem srdce. A hlavne spievať z plných pľúc, tak že na druhý deň nebudem mať hlas. Viete čo sa mi tiež páči na tej dobe? Žiadne smartfóny a videa. Len čistý zážitok a krásne spomienky do konca života. (Koľkí z vás čo máte nahraté koncerty sa k nim aj vraciate?) A čo tak napríklad rockové koncerty, to muselo byť niečo mimo náš svet. The Queen na Live Aid. Vlastne ktorýkoľvek rockový koncert… Zimomriavky mám zakaždým keď to vidím a počujem. Nářez!

Rap, RnB a pop 90.tych rokov. Aj vy cítite tú atmosféru? V rape je to nespokojnosť so svetom okolo, ktorý by mal byť po toľkých rokoch po vojne lepší a predsa to bolo ešte horšie. (A myslím, že stále je).  V USA veľká kriminalita a diskriminácia (nie len rasová) nezamestnanosť. Veľké finančné rozdiely medzi vrstvami, gethá a deti ulice, ktoré od malička museli bojovať o svoje vlastné postavenie. Nálada spoločnosti sa odrážala v ich piesňach. Oni mali tú guráž povedať na plnú hubu to čo trápilo takmer všetkých. 2Pac, Busta Rhymes, Snoop Dog, Andre 3000, Jay-Z, Dr. Dre, DMX, 50-Cent, Fugees, Coolio. Za mocnými a chytľavými beatmi sa skrývali ťaživé texty, len sa započúvajte. RnB a pop riešili približné rovnaké témy zlomené srdcia, nespravodlivosť. Každý si našiel to čo chcel a potreboval v tých piesňach. Ale tu platí, že pre maximálny pôžitok z hudby sa musíte započúvať a porozumieť textu.

Odporúčam napríklad Outkast – Ms. Jackson ( ´I am sorry Ms. Jackson, I am for real. Never meant to make your daughter cry. I apologize a trilion times… Forever never seems that long until you´ re grown) André 3000 sa takto vyrapoval z rozchodu a ospravedlňoval sa mame jeho vtedajšej priateľky. A to je ďalší aspekt, ktorý je pre mňa dôležitý, akú emóciu a aký odkaz má pieseň.  Niekedy v známej piesni nájdem niečo nové až keď ju počujem stýkrát. A niekedy mi je odkaz jasný hneď a udrie ma priamo a nečakane.

Plynule prechádzame ku miléniu – roku 2000. Ten prechod nebol taký badateľný a v našľapnutom tempe sa pokračovalo ďalej. Niekedy je veľmi ťažké rozpoznať čo je ešte z 90.rokov a čo už nie. Ale milénium je pre mňa charakteristické skvelými popovými a RnB piesňami, ku ktorým sa vraciam aj dnes a vlastne v poslednej dobe ich počúvam asi najviac. Posledný objav je nikto iný ako Michael Jackson. Prešla som jeho najznámejšie piesne, ale aj tie menej známe a musím povedať, že je právom označovaný za Kráľa popu. Dokázal strhnúť davy len tým, že stál na pódiu a keď začal spievať a hýbať sa nastal ošiaľ číslo dva. Ovplyvnil popscénu tak ako nikto iný, mnoho dnešných hviezd vychádza práve z jeho diskografie. Veľa ľudí ho moc nemusí, ale jeho genialita ešte nebola prekonaná. All I wanna say that, they dont really care about us…

Dalo by sa predstavovať piesne ďalej, ale to nemá zmysel, pretože mix hudobných žánrov, ktorým holdujem ja, nemusí byť pre vás to pravé orechové. A to čo v tej piesni cítim ja, nemusíte vy. Len som chcela poukázať na to čo pre mňa hudba znamená. Čoraz častejšie sa pristihujem pri myšlienke, že by som mala radšej 25 rokov v 90.tych rokoch ako teraz. Z tej hudby mám pocit, že svet bol oveľa slobodnejší, milší, otvorenejší aj keď nemali také vymoženosti ako máme my teraz. Rockové hviezdy koncertovali každú chvíľu. Line-upy podujatí boli plné zvučných mien. A hlavne tá hudba bola o niečom, o silenej emócii, názore, skúsenosti. Piesne mali dej. Nenechali vás chladnými, odovzdali odkaz. Dnes sa to už tak často nevidí, teda nepočuje.

A čo pre vás znamená hudba? Podeľte sa v komentároch.