Myši v tom zdá sa majú jasno.
Vedci totiž zistili, že hladné myši uprednostňujú interakciu s príslušníkmi opačného pohlavia pred jedením a pitím, keď sú stimulované špecifické mozgové receptory citlivé na leptín.
Páriť sa, alebo jesť?
Jedlo alebo sex – ak by ste si mali vybrať, ktoré by to bolo? Je to otázka, ktorá sa bežne kladie v rozhovoroch s priateľmi. Ako však k tejto dileme pristupujú malé cicavce, akými sú myši?
„Naraz môžeme sledovať len jedno správanie, takže náš mozog musí nejako vypočítať, čo bude najuspokojúcejšie správanie alebo čo je našou najnaliehavejšou potrebou,“ hovorí Dr. Tatiana Korotkova, neurovedkyňa z Univerzitnej kliniky v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.
Vrodené správanie – ktoré je v podstate pevne zabudované do organizmu – zahŕňa jedenie, pitie, socializáciu a párenie. Na pochopenie hierarchie tohto správania u myší Korotková a tím študovali neuróny v laterálnom hypotalame (LH), oblasti mozgu bežne známej ako „centrum kŕmenia“ kvôli jej asociáciám s chuťou do jedla a smädom.
Vedci skombinovali zobrazovanie, optogenetiku a chemogenetiku, aby preskúmali aktivitu LH neurónov exprimujúcich leptínové receptory (LepRLH) – leptín je hormón potláčajúci chuť do jedla – a neurónov, ktoré produkujú hormón neurotenzín (NtsLH).
„LepRLH neuróny zlepšujú správanie odmeňované jedlom a ovplyvňujú príjem potravy v závislosti od stavu zvieraťa, ako aj od dostupnosti a chutnosti potravy, čo naznačuje, že príspevok populácie LepRLH k snahe o nutričné odmeny sa mení so stavom a príležitosťou,“ píšu výskumníci. U zvierat aktivácia neurónov NtsLH neustále podporuje hľadanie vody bez ohľadu na to, koľko vody zviera skonzumovalo.
Hladné myši uprednostňujú sociálnu interakciu s opačným pohlavím pred jedlom
Aby sa zistilo, ako bolo vrodené správanie myší ovplyvnené úrovňou hladu, Korotkova a kolegovia porovnali správanie myší, ktoré mali neobmedzený prístup k jedlu (nasýtené myši), s tými, ktoré mali zakázané jesť cez noc (akútne hladné) a myší, ktorých konzumácia jedla mala obmedzený na päť dní (chronický hlad).
„Skúmali sme, či populácie LepRLH a NtsLH sú schopné kódovať nutričné, ako aj nenutričné stimuly, ako sú rovnaké druhy, a či integrujú potrebu sociálneho kontaktu, jedla a vody s hladom alebo smädom, aby určili hierarchiu medzi týmito konkurenčnými potrebami. “ píšu autori štúdie.
Neuveriteľne malé mikroskopy boli pripojené k hlavám myší, aby vizualizovali aktivitu v jednotlivých neurónoch, keď všetky myši skúmali svoje ohrady a zapájali sa do sociálneho správania. Zistili, že neuróny LepRLH boli inhibované, keď myši jedli. Keď myši interagovali s opačným pohlavím – t.j. potenciálnymi partnermi na párenie – aktivovali sa rovnaké neuróny. Keď však myši interagovali s rovnakým pohlavím, neuróny neboli aktivované.
Ďalej pomocou svetelných a chemických signálov Korotkova a kolegovia stimulovali jednotlivé neuróny, aby preskúmali, či to spôsobilo nejaké zmeny v správaní myší. Je zaujímavé, že stimulácia neurónov LepRLH mala veľmi malý vplyv na nasýtené myši, ale tie, ktoré boli akútne hladné, strávili viac času socializáciou s potenciálnymi partnermi a pomalšie sa približovali k jedlu. U chronicky hladných myší však stimulácia neurónov LepRLH neovplyvnila chuť zvierat.
„Máme tento systém, ktorý dokáže regulovať len mierny hlad, ale nie silný hlad,“ hovorí Korotkova. „Tento okruh môže prispieť k tomu, prečo diéty nefungujú: nie je problém znížiť príjem potravy na krátky čas, ale nefunguje to, ak sa o to pokúšate dlhšie.“
Naopak, neuronálna stimulácia NtsLH vyvolala zvýšenie správania pri pití na úkor socializácie, a to ako s myšami opačného pohlavia, tak s myšami rovnakého pohlavia. Zvyčajne sa uvažuje o neurónoch, ktoré majú konkrétnu funkciu, ale zistilo sa, že jedna bunka môže v skutočnosti kódovať viacero rôznych stimulov,“ hovorí Korotkova. Z biologického hľadiska to dáva veľký zmysel, pretože správanie sa musí koordinovať a je oveľa efektívnejšie koordinovať správanie s tou istou bunkou, než keď medzi sebou komunikujú mnohé rôzne typy buniek.“
Výskumníci naznačujú, že budúce štúdie kombinujúce zobrazovanie a profilovanie génovej expresie – využívajúce prístupy priestorovej transkriptomiky – by mohli pomôcť pochopiť aktivitu jednotlivých neurónov v rámci LH závislú od správania. To by podľa nich mohlo „umožniť zacielenie fungujúcich podskupín na selektívnu moduláciu ich aktivity“, čo je poznatok, ktorý môže pomôcť pri liečbe obezity.
zdroj: https://www.technologynetworks.com/proteomics/news/mice-choose-sex-over-food-even-when-hungry-370522/?fbclid=IwAR1zlWG13KHSLyvT2C97kZxcHHzABFpaAYmgOk0bl94V5HjhLhOhFTXGWtA
