Marvel teda ukázal, že to vie. Iron-Man z roku 2008 mal nevídaný úspech. Nebola to prvá komiksová adaptácia, to vôbec nie. Bol však najúspešnejší. Zisk činil 585 milióna USD (pri rozpočte 140 miliónov USD), čo samozrejme svedčí o vysokom čísle aj v návštevnosti. Skutočné čísla sa mi nepodarilo dohľadať, ale Tony Stark odštartoval niečo iné. Niečo čo sme tu doteraz nemali.
Prečo Iron-Man zafungoval?
- Bol to prvý film, ktorý si Marvel spravil podľa seba – vďaka Marvel Studios. Takže im v podstate nikto nekecal do procesu, do výberu hercov, do scenára, réžie, dialógov. Mohli si to uchopiť ako chceli.
- Do roku 2008 sme mali možnosť vidieť komiksové adaptácie, napríklad X-Menov, Bladea, Spider-Mana alebo konkurenčných Supermana a Batmana. Všetkých spájajú dva body, buď pomsta, ktorá vedie hrdinu vpred alebo disponujú schopnosťami, v mnohých prípadoch kombinácia oboch. Tony bol iný. Tony bol smrteľník, so všetkými hriechmi – miliardár, playboy, filantrop, génius. A nemal žiadne špeciálne schopnosti, okrem úspešného balenia žien, desenia reportérov, vyrábania zbraní a geniálnej mysle. A to bola tá zmena, publikum sa s ním vedelo viac stotožniť. A ak pridáme fakt, že Tony precitol, keď spoznal silu zbraní jeho spoločnosti…
- Okrem toho neskutočne zafungovalo aj obsadenie Roberta Downey Jr. do role Starka. Downey má komplikovanú minulosť, plnú excesov a hazardovania so životom – drogy a pobyt vo väzbe. Takže publikum videlo paralelu medzi ním a Tonym – pretože obaja precitli a otočili svoj život o 180°.
- Zasadenie do reálneho sveta, kde pracuje strojársky priemysel naplno, technológie a svet sa točí vo vojnách. Takže aj s prostredím sa vedeli diváci viac stotožniť.
- Dokonalá rovnováha medzi vážnosťou a humorom vo filme. Ani príliš vážny, boli tam vtipné momenty, ale ani úplná komédia. Bolo jasné, že nešlo o film šitý horúcou ihlou, ale o dobre premyslené dielo.
- Iron-Man 1 prišiel v najlepšom čase. Diváci boli unavení po všetkých tých temných spracovaniach. Tony bol iný – svieži, technologický, energický, sem-tam sarkastický, ale hlavne optimistický, realistický.
- V neposlednom rade prišiel Marvel s niečím novým – s post-credit scénami. V potitulkových scénach sme zakaždým dostali malý náhľad čo čakať ďalej. A tým vznikol prepojený svet/vesmír. Dovtedy nikto neprepojil rôzne postavy, v rôznych svetoch tak premyslene ako Marvel. A nezabudnime na Fázy. A na to, že každý film nejak nadväzoval na ten predchádzajúci, alebo na ten predtým, alebo na ten potom. Bol to ako dezert po už aj tak skvelom hlavom jedle.
- A týmto pádom, dámy a páni vzniklo MARVEL CINEMATIC UNIVERSE – červeno-biely parný valec, ktorý počas dekády vystaval tak mocné impérium, a zvalcoval všetko čo mu prišlo do cesty.
Takže relatívne malé a neznáme Marvel Studios dokázalo s pomerne nízkym rozpočtom rozbúriť vody filmového sveta a navyše aj prilákať také množstvo divákov, nehovoriac o tržbách.
To samozrejme prilákalo aj veľké ryby z Disney. Vieme, že na sklonku roku 2009 podpísalo Disney zmluvu s celým Marvelom o odkúpení.
Čo ich, ale viedlo ku podpísaniu kúpy?
Opäť je za tým viac dôvodov:
- Disney videlo príležitosť v množstve postáv, ktorými Marvel disponuje. Okrem toho komiksy z dielne Marvelu sú známe široko-ďaleko, takže Disney v tom videlo potenciál preraziť aj celosvetovo a dostať sa aj tam, kde sa s animákmi nedalo.
- Svoju úlohu zohral samozrejme aj finančný obrat. Marvel Entertainment mala stabilný zdroj príjmov, z komiksov a merchu, ale aj z filmov.
- V neposledom rade si chcel Disney polepšiť u chlapčenskej demografickej skupiny, pretože Disney Princesses a Hannah Montana neboli u tejto skupiny veľmi obľúbené.
Marvel odkúpením získal finančnú stabilitu a tvorivú autonómiu, čo znamená, že si nemuseli dávať pozor na rozpočet, práveže sa mohli spoľahnúť na finančnú a marketingovú silu gigantu Disney a zároveň mali dostatok času, priestoru a slobody na tvorenie. A to sa tímu podarilo pretaviť do megaúspešného spojeného vesmíru. A vďaka tomu, si mohol Marvel dovoliť oživiť aj menej známe postavy z komiksov ako je napríklad Ant-Man, Black Panther alebo Guardians of the Galaxy.
Obe strany teda získali mnoho. A spolu sa im darilo ťahať multiverse ságu až do úspešného konca, ale
Aj napriek existencii Marvelu v štruktúre Disney si Kevin Feige a jeho tím vydobili naozaj istú dávku autonómie. Príbehy síce neboli také krvavé a drsné, ale stále sa boli iné. Vznikla aj tzv. „Marvel formula“ – rýchle tempo, humor v správnych momentoch, charizmatické postavy, silné efekty a jasné napojenie na širší vesmír. Toto všetko fungovalu do roku 2019, teda do EndGame, obdobie rokov 2008 – 2019 sa nazýva aj Zlatá éra Marvelu.
Zlatá éra Marvelu
Kevin Feige už od začiatku ako sa dostal na post prezidenta vedel, že chce divákom odovzdať jeden veľký príbeh rozdelený na fázy. Každý film fungoval samostatne, ale mal: malé prepojenia, teda post-credit scény alebo cameo postáv, prípadne symboly. Filmy boli konzistentné a mali rovnaký cieľ, najskôr spojiť Avengers a potom Infinity Saga a boj proti Thanosovi. A tiež keď sa nad tým zamyslíme, každá postava niesla istý odkaz, nejaká filozofický rámec.
Napríklad Tony Stark – technologia, a vina
Steve Rogers – povinnosť vs. slobodná voľa
Bruce Banner – strach z vlastnej deštruktívnosti
Wanda, Vision – smútok, strata identity ale aj strata ako taká
Kevin tiež zaujal prístup „character first“, každý film sa sústredil na postavy a ich vývoj, nie na dejové zvraty, a teda keď prišlo finále Infinity Sagy, diváci vedeli za akých okolností postavy vznikli, čo formovalo ich charakter, čím si prešli. Takže aj po emočnej stránke fungovali finále tak ako malo.
Feige vedel, že niektoré veci potrebujú čas aj keď im spočiatku divák nerozumie. A možno tomu nerozumelo ani vedenie Disney, ale Feige vedel počas Zlatej éry Marvelu správne ukočírovať korporátne nápady, tak aby jeho idea nestratila zo svojej kvality, ale aj aby boli mužíčkovia v oblekoch spokojní.
Bohužiaľ po EndGame sa toho veľa zmenilo. Vyzerá, že Kevin Feige už nemá takú silu. A teraz 6 rokov po veľkom finále ktoré gradovalo 11 rokov, (ne)chodia fanúšikovia do kín s obavami, čo zase Disney pokazilo na obľúbených hrdninoch z geniálnej mysle Stana Leeho.
Ale o tom ako EndGame znamená viac ako len koniec Infinity Ságy si povieme nabudúce…