Ku krásnej téme nášho webu si tematicky dajme článoček o Halloweene. Okolo tohto sviatku je v našej spoločnosti stále istá nedôvera. Z každej strany počujeme, že Halloween je len komerčný americký sviatok. Ale je to naozaj tak? Stačí chvíľka gúglenia, základné znalosti a prídete na to aj sami, ale aby ste sa netrápili odhalím vám tajomno okolo Halloweenu teraz ja.

Vyvráťme všetky tvrdenia našich rodičov a starých rodičov. Halloween nie je to novodobý americký výmysel a komerčný ťah. Korene siahajú ešte do dôb keď Spojené štáty americké ani neexistovali. Vznik sa totiž datuje do roku 1745 (vznik USA 1776) na územie ostrovnej Európy – Írska, Škótska a severného Anglicka. Takže v tomto tá zlá Amerika určite nemá prsty.

Ďalšia otázka, ktorá sa k tejto problematike viaže je pôvod. Je Halloween pohanský alebo kresťanský sviatok? Pozrime sa na iné, staršie názvy tohto sviatku, ktoré nám môžu pomôcť v ruzlúštení tejto záhady: napríklad Hallowe ´´en, Allhalloween, All Hallows ´ Eve, All Saints ´ Eve. Všetky odkazujú na to isté, na Deň všetkých svätých, pretože All Hallows v preklade znamená Všetci svätí alebo Všetkých svätých. Halloween sa slávi 31.októbra vždy večer pred Sviatkom všetkých svätých, ktorý je v našich končinách 1. novembra. Naozaj je to také pohanské? Keďže z názvu plynie, že naši predkovia vzdávali hold ľuďom, ktorí už patrili do inej ríše?

Keltský sviatok Samhain, ktorý bol podobný dnešnému Halloweenu začali ako prví sláviť Kelti, hlavne kmeň Galov, obývajúci dnešnú časť Francúzska a celé súčasné Britské ostrovy. Samhain bola oslava koncu žatvy, tiež pomyselná rozlúčka s obdobím hojnosti. Oslavy trvali od západu Slnka do západu Slnka na ďalší deň, teda od 31.októbra do 1. novembra. Počas nich boli okrem hudby a zábavy pripravené mnohé pokrmy, otvorené aj mohyly a hrobky ako vstup do Sveta mŕtvych. Verili, že počas týchto hodín sa k nim ich mŕtvi príbuzní pridajú, a preto mali aj pre nich pripravené jedlo a miesta. (Veľmi mi to pripomína mexicky sviatok Dia del Muertos) Historici sa zhodujú, že zhruba od 16.storočia chodili ľudia od domu k domu v kostýmoch a za veršík dostali kúsok jedla. Verili, že ich to tiež ochráni pred Smrťou, pretože to jedlo získali v jej mene. Avšak od 9.storočia sa rozšírilo kresťanstvo a Deň všetkých svätých bol ustanovený na 1.november. Oba tieto smery sa navzájom ovplyvnili a tak vzniklo to čo dnes poznáme ako Halloween.

Ako sa dostali írske zvyklosti do Ameriky? Odpoveď je jednoduchá – migrácia v 18. a 19.storočí. Írski imigranti slávili tento sviatok najskôr vo svojich kruhoch, neskôr sa zvyk rozšíril aj medzi iné národnosti, na iné miesta až sa z neho stal celoštátny a celonárodný fenomén.

Central Park v NY, 30.10.1966. Viac ako 10 tisíc detí

Okrem samotných zvykov a zmyslu sa zmenila napríklad aj výzdoba. Dnes sú farbami Halloweenu čierna, oranžová a fialová. Najčastejšou výzdobou sú lampióny, vyrezávané tekvice so sviečkami vo vnútri (jack-o-lanterns, čítajte ďalej až do konca, bude rozprávka) až po hororové masky. V Írsku používali namiesto tekvíc repy, ktoré v tých končinách dopestovali, v Amerike sa však repa vymenila za tekvicu, pretože bola väčšia a mäkšia na vyrezávanie. Strašidelné kostýmy sa rozmohli so vznikom hororových filmov ako Frankenstein, Dracula. Lebky majú pripomínať pominuteľnosť života. Samozrejme čarodejnice, čierne mačky. Všetko temné a hraničiace s mágiou a mystériom.


Deti v maskách chodia od dverí k dverám a obyvateľom zahlásia len jednu vetu: trick or treat. Trick je len odchýlka od threat, v preklade hrozba. Takže hrozba alebo liečba keď to doslovne preložíme. Buď dajú obyvatelia domov deťom sladkosti alebo sa ich obydlie stane terčom útokov malých záškodníkov. Tie spoločné znaky s keltským sviatkom sú do očí bijúce, však? A samozrejme k tomu sviatku patrí aj jedlo. Hlavne sladké a bezmäsité jedlá, napríklad z tekvice (tekvicové semienka na sladko aj na slano) karamelové jablká, čokoládové cukríky, karamelová popcorn. Väčšinu z nich my v strednej Európe ani nepoznáme. Ale možno sa raz dočkáme.

Sľúbená rozprávka Jack O’Lantern, ku ktorej sa viaže vznik vyrezávaných tekvíc/rép

Kedysi v starom Írsku žil Stingy Jack (Lakomý Jack). Jack raz pozval Diabla do baru na jeden-dva drinky. Verný svojmu menu Jack presvedčil Diabla, aby sa zmenil na mincu, ktorou by mohol zaplatiť za pitie. Diabol tak po dlhom odolávaní spravil a Jack si ho v podobe mince strčil do vrecka so strieborným krížom, ktorý Diablovi zabránil zmeniť sa na svoju pôvodnú podobu. Diabol bol nakoniec oslobodený, ale len pod podmienkou, že ho nebude rok hľadať a keď zomrie jeho dušu si nevezme so sebou do Pekiel. Ďalší rok sa cesty Diabla a Jacka znova stretli a Jack neodolal pokušeniu oklamať Diabla a vyjednať si ešte pár rokov života. Prinútil Diabla vyšplhať sa na strom po ovocie a zatiaľ čo bol hore, Jack do kmeňa vyzeral kríž, aby sa Diabol nemohol dostať dole. Musel sľúbiť, že Jacka nebude otravovať ešte ďalších desať rokov. Po istej dobe Jack zomrel, Boh jeho dušu do  Neba neprijal a do Pekla sa tiež nedostal, lebo Diabol drží slovo. A tak sa Jack ocitol v temnej noci len s pár uhlíkmi, aby mu svietili na cestu. Jack vložil uhlíky do vyzeranej repy a odvtedy s túla po svete. Legenda sa traduje už roky a Jack of Lantern stále blúdi...

Tags:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *