Prišli tie dni kedy radšej siahneme po niečom teplom, čo ohreje naše telo a možno aj dušu. Kávu sme už v našej sérii mali, nebude reč ani o punči, či varenom víne, ale o čajíku. Ďalšia kapitola sa otvára.
“ Pijeme čaj, aby sme zabudli na hluk tohto sveta.“
Tchien I-cheng
Čaj má za sebou naozaj dlhú históriu (zhruba 5 tisíc rokov) a „ precestoval“ tisícky kilometrov, aby sme si ho mohli aj my v Európe vychutnať. Vznik horúceho nápoja z čajovníka je opradený legendou. Pravdepodobne sa tak skoro nedozvieme ako to naozaj bolo, ale ľudia sú predsa fascinovaní legendami, tajomnom a mýtmi, takže možno po pravde ani pátrať nebudú. Jedna legenda o vzniku čaju hovorí o dávnom čínskom cisárovi, ktorý sa považuje aj za zakladateľa čínskej ľudovej medicíny, ktorý pil zásadne len prevarenú vodu. Raz mu však do pripravenej vody spadol lístok čajovníka a nový nápoj bol na svete. Druhá legenda hovorí o tom istom mužovi, ale tentokrát cisár už skúšal lekárske účinky čajovníka a opäť nedopatrením vznikol čaj. Zdroje vzniku sa líšia, ale s istotou vieme povedať, že vznikol v Číne, resp. na východe Ázie, kde sa prirodzene vyskytuje vždyzelený krík – čajovník.
Divoký čajovník by sme mohli nájsť pri hraniciach Číny a Indie, dorastá do výšky 15 metrov, ojedinele aj 30 metrov. Domestikovaný sa nachádza v monzúnových oblastiach s tropickým podnebím, teda opäť Čína, India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália čí Argentína. Dorastá do výšky maximálne meter – nie len pre lepšie oberanie, ale aj preto aby boli živiny dobre dodávané.
Číne prvenstvo a obrovskú zásluhu v rozvoju a vzniku čaju nikto neberie, ale spomenúť musíme aj Japonsko. Japonskí mnísi doniesli semienka čajovníka, ale trvalo zhruba 300 rokov, kým sa im podarilo proces vyšperkovať natoľko, aby sa ním mohli pýšiť. Japonci zrelé lístky pozbierali, usušili a rozdrvili. Matcha green tea vám určite niečo vraví, sú to rozdrvené lístky zeleného čaju.
Európania o niečom ako čaj alebo Matcha tea nepočuli až do 17.storočia, kedy sa začalo s objavovaním nových svetov a moreplavci sa dostali aj k neznámym koreninám, plodom… Východo-indická spoločnosť holandského pôvodu začala ako prvá do Európy dovážať čaj. Ale bola to extrémne drahá komodita, preto sa samozrejme rozšírila len medzi aristokraciou napríklad v Londýne. Áno, dodnes vyššia spoločnosť v Anglicku stále popíja čaj…
Čajovník potrebuje kyslú pôdu a dážď. Od toho závisí kvalita a chuť. Najlepšie, najkvalitnejšie čajovníky rastú vo vyšších nadmorských výškach, do 7 tisíc metrov nad morom. Pre výrobu čaju sú dôležité lístky, ktoré sa môžu zbierať až z minimálne trojročného kríku. Najskôr sa zbierali ručne, neskôr mechanicky strojmi a teraz sa zase zbierajú viac-menej ručne. Obdobie zberu je od začiatku jari až po neskorú jeseň a samozrejme aj od obdobia zberu závisí chuť a kvalita.
Aké druhy čaju poznáme?
Musím Vás sklamať a seba tiež, to čo si kupujeme v obchodoch s názvom čaj, okolo pravého čaju ani nechodilo alebo len veľmi zďaleka. Pravý čaj totiž obsahuje listy z čajovníka (lat. Camellia sinensis) všetko ostatné je len nápoj podobný čaju, to by na krabičkách mali písať. Poznáme pravé čaje (true teas) a bylinné čaje (herbal teas)
Medzi pravé čaje patri: biely, zelený, oolong, čierny a pu-erh. A zaujímavosťou je, že všetky pochádzajú z rovnakého druhu kríčka a napriek tomu majú úplne inú chuť, arómu a aj farbu. Všetko závisí od spracovania, času zberu, nadmorskej výšky a tiež modifikácie kríku, ale základ camellia sinensis musí zostať.
Biely čaj
Na biely čaj sa zbierajú lístky, ktoré ešte nie sú úplne rozvité, mladé. Po zbere sa rýchlo vysušia, aby sa zabránilo oxidácii na vzduchu. Takéto spracovanie zabezpečí najlepšiu a najjemnejšiu chuť a keď sme pri chuti, tá je charakterizovaná ako prirodzene sladká s ovocnými alebo kvetinovými podtónmi. Práve tento typ sa najviac hodí pre začiatočníkov, nemá takú typickú „ťažkú“ chuť ako čierny čaj. Pije sa buď s kolieskom citrónu alebo naozaj maličkým množstvom medu.
Silver Needle a White Peony sú dva najlepšie, najkvalitnejšie biele čaje na trhu. Balíček Silver Needle o hmotnosti 250g stojí okolo 50€. White Peony 250 g zhruba 30€.
Zelený čaj
Na zelený čaj musia byť lístky už rozvité. Po zbere už podlieha oxidácii, istý čas si lístky poležia na slniečku a vzduchu. Potom sa už ďalej spracováva. Vďaka tomu má čaj zelenšiu až zelenú farbu a opäť špecifickú chuť. Čínske zelené čaje sa sušia laicky úplne zjednodušene povedané na panvici a to čaju dodáva fajnovú chuť, ktorá je earthy – zemitá. Japonské zelené čaje sa sušia parou, takže chuť je jemnejšia a sladšia. Vo všeobecnosti však majú jemnú chuť s podtónmi ovocia alebo trávy.
Zaujímavosťou je, že sušené lístky zeleného čaju sú tvarované, a to buď do tvaru perly, guličky, vretienka záleží od druhu. Zelené čaje sú pomerné lacnejšie, aj keď japonské Matcha tea stojí 250g aj 100€.
Oolong čaj
Podstatný rozdiel je oolong čaj (v Číne známy ako wulong/wu lung tea), je ponechaný na vzduchu na oxidáciu, podstatne dlhšie ako v prípade zeleného a bieleho. To dodáva lístkom tmavšiu farbu a výraznejšiu chuť. Okrem toho výrobný proces je zdĺhavejší a pozostáva z rôznych krokov. Ručný zber je samozrejmosť, lístky potom musia zvädnúť, sú zrolované, zoxidované a nakoniec vysušené. Tento druh sa pestuje iba v Číne a na Taiwane. Oxidácia prebieha zhruba do 80%. Najznámejšie a najdlhšie oxidovaný oolong čaj je Da Hong Pao.
Čierny čaj
Čierny čaj sa spracováva najdlhšie – lístky sa musia pozbierať, nechať zvädnúť, povalcovať, zoxidovať a vysušiť. Pričom to naozaj zaberie istý čas. Výsledok je však produkt, ktorý chuťou pripomína kávu. Najznámejšie oblasti pestovania čierneho čaju nie sú ironicky v Číne, ale v Indii, konkrétne oblasti Assam a Darjeeling a na Sri Lanke – Cejlón. Čajíky z Číny sú viac sladšie ale silnejšie ako tie z Indie. Cejlonský čaj má až čokoládovú chuť, Darjeeling ovocnú až kvetinovú príchuť
Pre Európanov bol dlhú dobu práve čierny čaj najznámejší lebo vďaka oxidácii vydržal ďalekú cestu. Obsahuje najväčši podiel kofeinu a podla odborníkov je najzdravší. Pre optimálny štart do dňa sa odporúča počas raňajok miesto kávy vypiť radšej hrnček čierneho čaju.
Pu-erh
Neodborne povedane, tento čaj je až preoxidovaný. Poznáme dve kategórie. Prvou je surový pe-erh, proces výroby je podobný procesu spracovania zeleného čaju, čiže je menej oxidovaný, ale lístky ktoré sa zbierajú sú už plne rozvinuté. Odležaný čaj je postoxidovaný a ponechá sa stavu starnutia. Lístky starnú aj 10-15 rokov, tie najkvalitnejšie starnú aj 50 rokov. A napriek dlhej oxidácii má menej kofeínu ako čierny čaj.
Druhým druhom čajov ako takých sú herbal teas – bylinné čaj
Bylinné čaje sú všetky ostatné čaje, ktoré nie sú vyrobené z čajovníka. Na trhu je široké spektrum takýchto čajov, vyrábajú sa zo sušených kvetov, byliniek, korenín, ovocia. A vďaka tomu sú tiež veľmi prospešné, napríklad mätový, kamilkový, púpavový, žihľavový zázvorový. Známym je druh Rooibos, aj keď to nie je čaj z pravého čajovníka, Rooibos je veľmi jedinečný. Krík, z ktorého sa vyrába rastie len v Afrike a je spracovaný tiež veľmi jedinečne: celé vetvičky sa nasekajú na malé kúsky a nechajú kvasiť a potom sa už len vysuší priamo na africkom Slnku. Má sladkú chuť, krásnu karamelovú farbu a dá sa piť v zime ako horúci nápoj, v lete ako studený s kockami ľadu alebo mliečkom.
Ďalším je aj odroda Honeybush – medový ker. Opäť sa vyskytuje len na jednom mieste, a to v meste Western Cape v južnej Afrike. Už podľa názvu je jasné, že bude mať výraznú medovú príchuť.
A v neposlednom rade si spomeňme aj Yerba Mate, odrodu „nepravého“ čaju z Latinskej Ameriky. Chuť sa prirovnáva ku zelenému čaju a má neuveriteľné množstvo blahodarných účinkov na ľudský organizmus. Najhlavnejším je, že zlepšuje celkovú fyzickú kondíciu a napomáha mysli. Pre úplný zážitok, ktorý by som teda chcela raz zažiť v krajine pôvodu, mal by byť naliaty v nádobe vyrezanej z tekvice kalabas a popíjať sa má slamkou z bambusu alebo z drahých kovov a zliatin.
Atmosféra pri pití čaju v „čajových“ krajinách musí byť úžasná. Sama by som rada vyskúšala pravé čaje, keď už viem čo sa za nimi ukrýva. Každý jeden je opradený nejakou legendou, ale o tom možno bude ďalší článok. Dovtedy si dajme spolu hocijaký čaj, ktorý doma nájdete a vychutnajte si tie momenty, lebo
„Všetko čo potrebuješ, je čaj a knihy.“
Autor neznámy
zdroj: manutea.sk, senchateabar.com
