Zamysleli ste sa niekedy nad tým koľko vlastne máte kamarátov ? A zamysleli ste sa niekedy nad tým či je to pre vás vlastne dôležité ? Pravdepodobne áno, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým že hoc nás dnešná doba núti do toho myslieť si že počet like-ov a počet priateľov určuje náš status v spoločnosti, že možno tomu tak nie je ? Ale hej asi aj nad tým ste sa už zamysleli. Ale dnes sa na túto myšlienku pozrieme znova.
Zaujímavým faktom dnešnej doby je to že sme obklopený sociálnymi sieťami, ktoré nám ponúkajú stimulujúce zážitky a radosť. Radosť prakticky zdarma, stačí keď sa niekomu páči náš komentár a my máme hneď lepší deň. Čo ak sa ale náš komentár niekomu nepáči, alebo k nemu pridá svoj „šťavnatý“ koment ktorý sa nás tak nejako existenčne dotkne, hoc človeka ktorý sedí na druhej strane vlastne ani vôbec nepoznáme. Zvykli sme si na to že to takto funguje a mobily nám prirástli do rúk, čakáme na odpoveď od svojich kamarátov, máme rozbehnutých niekoľko diskusií naraz o všetkých aspektoch života ktoré nás zaujímajú naraz a nestíhame od prísunu radosti do tela ani fungovať v ostatnom živote. Mali ste niekedy pocit že keď vám niekto nenapísal rozhnevalo vás to ? Že vám to odrazu chýba a vy neviete „kudy kam“ ? Pravdepodobne je to spôsobené práve tým že naše telo deteguje absenciu stimulantov ktoré máme tak radi a sme na ne tak zvyknutý.
Ako riešime tieto situácie ?
Väčšinou sa asi pokúsime dať vedieť tomu človeku že niečo nie je v poriadku, napríklad mu povieme „Jaro zase si bol na záletoch ?“ Uvedomujeme si v tejto chvíli ako sa cíti človek po tom ako si prečíta takúto správu na druhej strane ? Pravdepodobne mal niečo dôležité čo robil a nemohol sa venovať sociálnym sieťam a tak proste neodpisoval. My sme vydedukovali že robil niečo do čoho tak trochu pridáme našu emóciu a prifarbíme to aby dobre pocítil že nám „chýbal“ (síce nie on ale náš stimulant). Ak je Jaro starý štramák a psychicky vyrovnaná osobnosť asi sa ho to veľmi nedotkne, ale povedzme si úprimne koľko z nás v dnešnej dobe existuje v sfére „psychicky a sociálne vyrovnaný“ ? No možno ty tam hej vidím ťa v zadu ale ty sa nehlás 😅
Takže keďže Jaro má veľa roboty na traktore a orie záhrady musíme si hľadať ďalších ľudí, ktorí by nás dobre stimulovali a nahradili Jara „flákača“ (čo tam chodí na zálety, keď má odpisovať). No a tak vandrujeme sociálnymi sieťami a možno začneme tvoriť nejaký obsah, ktorý dokáže pritiahnuť väčšie počty ľudí s ktorými sa môžeme rozprávať podľa našej potreby a tak ako nám vyhovuje. Keď chceme odpisujeme na komentáre keď nechceme neodpisujeme, a možno aj tu teoreticky vzniká problém samoty ktorá sa týka mladých ľudí v dnešnej dobe. Vlastne aj „starých“ ? No voľáko sa učia od nás všetko hrozné toto …
Čo z toho vyplýva ?
Náš hlavný hrdina sa teda stal influencerom a rozhoduje o tom čo si budú myslieť kopce ľudí po celej EU/US a možno vyriešil problém s tým že Jaro mu neodpisoval, vlastne Jaro ho už teraz ani vôbec nezaujíma, ten tam orie nemá kedy tak nech si tam je. Problém však je v tom že s Jarom sme mali hlbšie spojenie, sice sme nevedeli že orie ale vedeli sme že má 2 ženy (ups asi preto sme ho podozrievali) psa Ferda lebo keď bol šteňa žral mravce a 3 deti z ktorých má rád len toho psa. Síce náš hrdina má plný facebook/instagram/tiktok všetkých možných ľudí s ktorými si môže písať ale vlastne si ani nevie vybrať s kým by to mal realizovať a kto ho zaujíma najviac. Veď si vezmime ako dlho si už len vyberáme gate … teda eh .. no šaty či ako to dnes je pri ženách a muži ako dlho si vyberajú novú Steam hru ktorú si kúpia. A teraz si vyberaj tam človeka ktorý ťa zaujíma. Jaro sa prifaril do života len tak vlastne nebol možno až taký zaujímavý ale aj tak bol, tak nejako od života.
Result
Čo sme v konečnom dôsledku zistili ? Že náš hrdina síce získal množstvo ľudí, ale nikoho komu by mohol povedať o svojom dni tak aby sa s nim naozaj spojil a prežili to spolu. Áno môžeme postovať videá z dňa a prežívať ich so všetkými ľuďmi vesmíru, ale fakt je taký že keď to vypneme odložíme mobil do vrecka sme tu len my sami so sebou a cítime sa sami. A keď sa neprihlásime znova s novým videom pravdepodobne zabudnú že existujeme a nájdu si nový stimul tak ako sme my zanechali Jara ktorý v tejto dobe už fakt zvažuje či toho dňa mal vlastne orať.
True Result
Vážme si Jarov nášho života je ich málo a možno je len jeden a my vidíme potenciál v širokom okolí ľudských bytostí ktoré sú zaujímavé vo všetkých aspektoch ktoré máme radi. Hľadajme aj ďalších ľudí ale nevykašlime sa na Jara preto že akurát robil niečo iné a nemal na nás čas. Stále je to ten Jaro ktorého poznáme a vždy mu môžeme povedať o svojom živote a on nás fakt aj počuje a žije to tu spolu s nami. A my sa tak nebudeme cítiť tak sami ako keď máme okolo seba celé univerzum ktoré je nám vlastne rovnako cudzie ako týždeň prekysnutá voda z ktorej zdochol kvet keďže sme mu jej dali až veľa.
