Hoc si to uvedomujem už dlhú dobu len nedávna návšteva Prahy vo mne vyvolala zaujímavé myšlienky o tom ako hlboko až je schopná pod zem nás zakopať technológia ktorá je všade okolo nás. Je pravda že ja som sa spojil s počítačmi už v dávnej minulosti a zostal som s nimi previazaný až do dnes, čo je však zaujímavejšie je to že sa stretávam s tým že aj iný bežný ľudia ktorí nemajú vyslovený vzťah k počítačom a technológií sledujú seriály, filmy alebo sociálne siete na ktorých trávia veľké množstvo času. Ja ako človek ktorému je IT blízke som bol vždy naklonený tomu že všetky tieto veci sme si vytvorili sami a preto by nám mali aj slúžiť a my rozhodujeme o tom ako nám slúžia, možno som však opomenul svoj vlastný pohľad a potreboval som sa na seba pozrieť ako keby z pohľadu inej osoby no stále z mojej vlastnej. Ako sa vám môže podariť vidieť niečo podobné ako ja ? Je to jednoduché musíte niekam vyraziť a nechať seriály, filmy, hry a všetko bokom … je fakt že na tieto veci som vôbec ani nemyslel hneď po tom ako som prišiel do Prahy bol môj hlavný focus existencia, zrazu som sa prechádzal po hotelovej izbe a neriešil som čo za seriály mi práve unikajú, nemal som dosť dát aby som si pustil nové tik-toky a ja som tam len proste existoval a možno to bolo na dobrú vec. V posledných dňoch trpím ako by sesternica Peťka nazvala PostPrague syndrómom, ktorý sa ukazuje že by sme ho mohli aj vedecky skúmať.
Ako sa na seba pozrieť bez seba ?
Ak sa na seba chcete pozrieť svojimi očami ale v inom svetle je potrebné previesť nejakú tú zmenu ktorá vám kompletne naruší rutinu a vašu komfortnú zónu na ktorú ste zvyknutý, spravte pre seba niečo nové zažite niečo nové, ak ste zvyknutý na to že stále niekde lietate a nemáte radi samotu skúste to obrátiť a zavrite sa niekam na týždeň. Ak sedíte doma spravte presný opak. Ak nemáte radi ľudí skúste ísť medzi ľudí bez možnosti úniku. Ak bez ľudí neviete ani dýchať choďte na pobyt do lesa a napíšte nejaký článok bez pripojenia na internet. Nájdite protiklad toho čo bežne robíte alebo aspoň niečo čo vás výrazne vychýli z vašej „obežnej dráhy“ aby ste sa na seba pozreli z iného uhla.
Čo z toho mám ?
Ešte sám neviem čo presne sa so mnou vlastne v posledných dňoch deje a možno to časom zakape, ale keďže už viem ako mám tento pocit vyvolať môžem to zopakovať. Čo sa ale vlastne v takom prostredí deje čo je iné ? No pre mňa sa rozhodne začína meniť pohľad na priority a to ako žijem, začal som vlastne spochybňovať všetko okolo seba a rozmýšľať nad tým čo to tu vlastne robím. Prečo sa sťažujem na to že nie som s niečím spokojný a pritom s tým nič dlho nerobím ? Prečo robím niečo stále rovnako a čakám iný výsledok ? Prečo sa divím tomu že nikomu sa nechce chodiť von keď ani mne samému sa nechce chodiť von vtedy keď mám možnosť za každých okolností ?
Čo plynie ako výsledok ?
Keď sa nad tým zamyslím ešte hlbšie vyplýva z toho možno v podstate fakt že ako ľudské bytosti by sme sa mali snažiť neustále meniť svoj život a štýl. Možno sa mi niekedy páčila zmena ktorou som prešiel a dostal som sa do bodu kde som dnes, ale tým že som nechal celé roky plynúť štandard rovnakým tokom som nenašiel nič ďalšie a aj z toho zaujímavého sa stalo všedné. Skončí niekedy potreba zmeny a novoty v živote človeka ? Asi záleží od každého z nás, ak ste spokojný s tým ako žijete a nikdy sa nezamýšľate nad tým či vám niečo chýba možno ste typ človeka ktorý tieto zmeny nepotrebuje, ukazuje sa však že v mojom prípade to takto nebude a hoc som asi ten najsystémovejší človek ukazuje sa že práve nesystémovosť je to čo potrebujem k tomu aby som bol šťastný. Ktovie možno sa časom môže zmeniť aj celý tento princíp ? Asi sa nechám prekvapiť ďalšími životnými udalosťami.
