Stratila som sa v komunikácii (a možno ani nie som sama)

Už ste sa niekedy stratili v komunikácii? Ja mám pocit, že sa tam strácam furt a občas mám pocit, akoby som bola v čiernej diere. 😃
Niekedy si pripadám ako polyglot v komunikácii – s rodinou hovorím inak, s deťmi inak, s kamošmi zase inak a s blízkym človekom úplne inak a tak by sa dalo vymenovať veľmi veľa kde sa snažíme komunikovať. A v tom chaose mám pocit, že mi nik nerozumie. A úprimne? Niekedy nerozumiem ani sama sebe. 😂

Ale čo ak chyba nie je vo mne (alebo v nás)? Čo ak je to celé len o tom, že každý má svoje vnímanie, svoju reč, svoj filter? A to je na jednej strane krásne – že sa učíme navzájom – ale aj zradné, lebo stačí malý posun a už sme mimo.

Prečo sa strácame?

• Lebo každé prostredie má iný „jazyk“ – v práci chcú stručnosť, doma emóciu.
• Lebo každý počuje svet cez svoje skúsenosti, strachy a potreby. ( a toto, bola a je pre mňa veľká škola )
• Lebo keď je človek unavený alebo neistý, pýta sa dokola, len aby sa uistil.

Malý prepínač, ktorý mi pomáha

Učím sa pred každým rozhovorom, aj keď je to ťažké, položiť si otázku:
👉 „Čo vlastne chcem touto vetou dosiahnuť?“

• Informáciu? → poviem krátko.
• Akciu? → idem k veci.
• Blízkosť? → otvorím emóciu.

Funguje to ako taký vnútorný filter. Ušetrí to nervy aj druhému… ale pozor, nie vždy to funguje – niekedy otvoríte aj Pandorinu skrinku. 😄 A to je v poriadku. Aspoň sa ukáže, čo tam naozaj je – a niekedy práve tie „nečakané odpovede“ posunú rozhovor tam, kam by sa inak nikdy nedostal.

A úprimne? Na toto sú experti tínedžeri. Alebo… iba moje deti? 😅

Ako sa nezblázniť v rozhovoroch (moje vlastné finty)

Niekedy poviem vec a ostane visieť vo vzduchoprázdne. Nik nereaguje, akoby to ani nezaznelo. A potom o pár dní zistím, že sa to, čo som povedala, vlastne naplnilo. 😅 V tých chvíľach mám pocit, že buď hovorím mimozemskou rečou, alebo že ma ostatní počúvajú očami 😀

Ale vieš čo? Už to beriem z nadhľadu. Zistila som totiž, že nie každý rozmýšľa ako ja — a to je vlastne dobre. 🌿

A tu sa to celé začína: komunikácia nie je len o slovách. Je to o filtroch, cez ktoré vnímame svet. A niekedy tie filtre spôsobia, že sa míňame – inokedy zas práve vďaka nim vidíme veci, ktoré by nám inak ušli.

A ako mi pomohlo sa v tom niekedy nestraiť, našla som si zopár malých fint, ktoré mi pomáhajú prežiť rozhovory bez toho, aby som sa zlomila alebo stratila trpezlivosť:

• Keď ide o prácu:
  „Prosím vás, poďme rovno k veci.“
  (Šetrí mi to čas aj nervy.)
• Keď ide o city:
  „Ja to vnímam takto…“
  (Aj keby to nedávalo logiku, je to moje.)
• Keď sa to začína krútiť dokola:
  „Stop, pauza. Ideme sa len točiť, poďme si dať vzduch.“
• Keď sa bojím, že hovorím sama:
  „A ty to máš ako?“
  (Na rovnováhu.)
• Keď mám hlavu ako balón:
  „Dve minúty ticha, prosím. Potom pokračujem.“

Keď sa pýtam stále dokola „Je všetko v poriadku?“

Toto poznám. Niekedy aj päťkrát za deň.🙈.Píšem to aj z opačnej strany barikády. Niekedy sa pristihnem, že to robím deťom ja sama – keď mi neodpovedia tak, ako by som chcela. 😅 Vtedy sa pýtam znova a znova, akoby som čakala iný výsledok.
Ale teda – čo môžeme urobiť, keď sa to deje opačne a niekto iný sa pýta stále dokola? Tu je pár tipov, ktoré fungujú:

• Odpovedať krátko a láskavo: „Áno, je.“
• Pridať gesto alebo znak (napr. ♥ v správe), aby mala iný spôsob uistenia.
• Ak je toho veľa, povedať to priamo.

Myslím, že na toto neexistuje univerzálna odpoveď. Každý si nájde svoj spôsob, ako to zvládnuť – dôležité je, aby to bolo vždy s rešpektom. 🌿

Mini cvičenia, ktoré fungujú

A vlastne ma to učí aj práca v sales konkrétne v cold callingu

• Jedna veta: celý deň skúšam začať odpoveď iba jednou vetou. Potom podľa reakcie rozviniem.
• Zrkadlenie: zopakujem, čo mi druhý povedal, a opýtam sa: „Chápem to správne?“
• Reflexia večer: mala by som, ale úprimne a bez tlaku sa priznám že to nerobím stále 🙂 ale snažím sa zapísať si, kde som bola príliš stručná a kde zbytočne dlhá.

Záver

Komunikácia nie je test z pravopisu, ale tanec. Niekedy sa kroky pomýlia, inokedy vyzeráme, že tancujeme každý inú pesničku. A občas je to fakt čierna diera. 😃 Ale keď si dovolíme malé signály, hranice a trochu nadhľadu, nájdeme sa znovu – a tancuje sa ľahšie.

🌸 A čo vy? Máte aj vy pocit, že niekedy hovoríte inou rečou než ľudia okolo vás?