Ahojte v dnešnom krátkom článku sa mrkneme na našu výpravu do Košíc za aktivitou tématicky venovanou sveta Harryho Pottera s názvom „Deň v Rokforte“. Tento Event sa mi podarilo náhodou nájsť na Facebooku, a hneď ma zaujal. Máme kamaráta a kolegu nášho blogera Martina lokalizovaného na správnom mieste teda v KE a cesty vlakom sa podľa nového grafikonu do tohto mesta trochu skrátili. Chvíľu sme formovali finálnu zostavu s ktorou sa tam vypravíme a nakoniec sme zostali traja ja sestra a Martin domáci hostiteľ. Martin nám trochu poukazoval mesto a svoje pracovisko páčil sa nám aj reštauračný podnik na vrchu Auparku nesúci názov Pilsner Urquell Pub. Tu sme si každý dali niečo dobré pod zub. Poprezerali sme Aupark a vydali sme sa k Martinovmu pracovisku, k nemu vám poviem len toľko že má fakt fancy dvere a asi by som sa tešil každé ráno na to ako ich budem otvárať. 😅😅👍Marin bol dobrý a kúpil nám vopred lístky na MHD tak sme sa s tým nemuseli párať a všetko prebiehalo hladko.
Tu by som však podotkol že už začiatok našej výpravy sa niesol v duchu Pottera. Keďže cesta vlakom nám priniesla zážitok v podobe zaujímavej tety ktorá sa nás pýtala veľmi osobné otázky a vyzerala že nemá rada deti, klasifikovali sme ju tak ako Dolores Umbridge a naša HP téma dňa bola zahájená 😅 Opustila nás počas cesty a pristúpil k nám pán ktorý mierne pripomínal Filcha chýbala mu len mačka.
Vráťme sa teraz k MHD 😅 putovali sme a hľadali správne kde je Areál Anička lokalizovaný keďže bol dobre zašitý našli sme najprv zakázaný les z ktorého sme ale úspešne vyšli. Následne sme našli vykosený trávnik pri vode ktorý nás zvolával priamo na miesto.
Rad bol relatívne dlhý chvíľku sme si počkali kým sme sa dostali do vnútra, záujem o túto akciu bol naozaj veľký, my sme tak nejak už cez bránku videli že nadpolovica účastníkov odhadom vychádza že sú deti a začalo nám dochádzať že to nebude úplne tak ako sme si predstavovali a že to bude také čosi pre všetky vekové kategórie čo sa týka celkovo programu. Žiaľ tuto informáciu sa mi nepodarilo počas pátrania po informáciách zistiť z internetu, čo je trochu škoda ale myslím že po tom ako sme tam boli rozhodne neľutujeme.
Po tom ako sme sa dostali do areálu a sestra zabojovala svojou rétorikou o svoj lístok na rokfortský expres aj keď nedostahovala povolený limit vekový, argumentom že všetci sme v duchu deti sme si hľadali svoje miesto na akcií. Najprv sme sa trochu poprechádzali a pozorovali čo sa na mieste deje a čo tu všetko je. Musím uznať že areál je celkom obrovský a pojal stovky ľudí na nádvorí. Počasie nám taktiež vychádzalo takže bundy sme si museli nosiť v rukách. Potom sme zavítali na „súkromnú akciu“ nad ktorou asi ešte dlho budem rozmýšľať. Boli tam páni pri vínku a obedíku zatiaľ čo sa ľudia hemžili všade okolo. Ako keby mali taký svoj vnútorný svet. Ak by som to mohol k niečomu prirovnať predstavujem si tak akýsi panteón ľudstva, tých ktorý nenápadne s poza opony dohliadajú na to aby systémy, banky a svet fungoval tak ako má a riešia ak vzniká nejaký problém. A to všetko pri dobrom jedle. Pravdepodobne to však ale boli nejaký návštevníci ktorý mali zaplatené za súkromný stôl a oslavovali niečo 😅 (Pekne sme im to tam narúšali všetci) 😅
Bolo nám povedané že sa v budove kde sa taktiež odohrávala táto súkromná akcia odohrá kvíz resp aktivita pre dospelých, na ktorej sa môžeme podieľať to nás zaujalo a nám ešte ostával čas kým to všetko vypukne poprechádzať sa a lepšie preskúmať čo sa v areáli deje.
Šli sme tak zohnať nejaké to pitie keďže nám po ceste vysmädlo a zastavili sme sa pri stánku, kde sme bohužiaľ opäť narazili na rady ľudí. Kofolka penila jak šalená a tak sa nedalo čapovať rýchlo. Počkali sme si a šli sme si sadnuť do veľkej siene na dvore kde sa občerstvovali aj ostatní. Na pódium prišiel Dumbledore ktorý to tam mal na starosť a zahájil základnú výuku kúziel a taktiež oznámil program a kde sa má kto kedy presunúť. Musím uznať že voľba človeka bola na mieste a vždy nás zároveň informoval a aj pobavil. Pôsobil naozaj ako riaditeľ ktorý to tam má pod palcom a to bolo super.
Ako čas plynul pobrali sme sa späť do kvízovej miestnosti kde už na nás čakal pohodlný gauč vzadu miestnosti, ktorý sme si rýchlo zakonfiškovali (skonfiškoval/zabral). Ľudí tam bolo hodne ale my sme mali Martina, vlastne sme ani nevedeli čo sa bude diať ale pôsobil tak sebavedomo že som vlastne nevedel čo sa deje a ešte som tak naladeného Martina na súťaž snáď ani nevidel. Otázky sa spustili a Martin vyťahoval jednu odpoveď za druhou. Rok ? Ja neviem, Martin ? Ten to už mal napísané. Zaklínadlá sme si povymenuvali aj spolu ale mám pocit že som skôr sabotoval snahu keďže som bol pri tom priliš hlučný a Martin by ich vedel aj tak 😅 Martin vyplnil skoro celý papier, zasekli sme sa len na patronusoch, kde nám uniklo kto z HP postáv mal vlka a koňa. Martin pôsobil sebaisto aj po kvíze a my sme uvažovali o tom či sa už poberieme domov keďže sa blížil čas odchodu prvého Vlaku z Košíc. Rozhodli sme sa však že zostaneme dlhšie až na vyhodnotenie nech vidíme či Martinova snaha bola úspešná.
Na výsledky bolo treba opäť počkať približne 45 min, dali sme si teda druhú rundu kofoly a obehu okolo areálu. Sestra sa bola odfotiť so sovou v slyzolinskom plášti a šále. Volala nás nech sa ideme odfotiť ale nejako si som to odmietol necítil som sa na to mal som obavy a možno stres z toho zavadzať tam tým deťom čo sa chceli fotiť. Ale je mi trochu ľúto že nemám fotku s nejakým tým chrabromilským habitom (ale tak mozno by nemali moju velkost 😅) Zároveň sme si všimli spolusúťažiacu ktorá sa bola taktiež fotiť. Bola taký ten lone wolf, ktorý sa prechádzal a pozoroval akciu či prebieha správne. Pri kofole sme si opäť postáli v rade penilo to stále a šli sme opäť do „Great Hall“ podujatia ktorá bola na otvorenom priestranstve s pódiom. Ponožkožúr akurát útočil na deti, a znelo to že dostávajú zabrať. Preberali sme ako asi dopadne kvíz.
Vrátili sme sa na výsledky, chvíľu sa ešte čakalo aby tam boli všetci. Začalo vyhlasovanie výsledkov. 5 miesto, 4 miesto, 3 miesto, 2 miesto slečna zo slyzolinu ktorú sme stretli pri fotení a týmto jej taktiež srdečne gratulujeme k umiestneniu. Ja som už začal tŕpnuť že asi to už nevyjde neostáva miesto na nejaké umiestnenie, ale takto pochybovať o Martinovi sa ukazuje skôr chybné. Slečna čo vyhlasovala výsledky začala tým že nakoniec posledný je prvý, teda posledný kto odovzdal odpovede. A to bol práve Martin, keďže sme sa ešte dohadovali ako zapísať názov meno alebo čosi na identifikáciu komu papier patrí. Prvé miesto zožal práve Martin. Týmto článkom zároveň gratulujem Martinovi k jeho bystrosti. Zapamätať si nejaký rok, mená a ďalšie veci sú pre mňa priam nepredstaviteľná výzva, a výhra bola myslím naozaj zaslúžená zužitkoval čo vedel a sme na neho hrdý.
Po prebratí výhry ktorá obsahovala, trojčarodejnícky pohár, zlatú strelu, záložku do knihy, a ďalšie utajené veci o ktorých vie už len Martin, ktorý ich neskôr rozbalil sme sa pobrali preč, chvíľu sme bojovali s tým kde je východ a slečna zo slyzolinu nás podozrivo opovzdial sledovala, obávali sme sa že padneme do nemilosti zaklínadlu avada kedavra a preto sme pridali na intenzite únikového plánu z areálu 😅 Nakoniec sa však stiahla a nechala nás bez boja opustiť priestor.
Po návrate do centra mesta sme sa ešte pozreli do jedného podniku, v ktorom Martin zvykne pôsobiť a zaujala nás pestrá ponuka a špecifický nezvyčajný priestor plný zaujímavých vecí. On však už musel do práce a my mu nezávidíme že po takejto úspešnej výhre sa musel vypraviť na smenu.
Ešte sme sa zastavili na stanici na pizzu, ktorá nám voňala už pri príchode do mesta a potom len vlakom preč. Košická stanica má tabule s odchodmi vlakov ktorým úplne nerozumiem ale na to si asi človek zvykne. Po ceste vlakom som už spolucestujúcich nechal vybrať sestru, sadli sme si teda k slečne čo vyzerala na študentku VŠ a musím uznať že to bolo neporovnateľne lepšie ako vysvetľovať tete ráno vo vlaku že nie sme z ruského internátu a Mäsiari z hrádku nechovajú vysokú zver v ohrade na to aby ju sekali, aj keď boh vie. Chovajú ?
Záver článku je pochvala pre organizátorov akcie, páčilo sa nám a budeme radi keď sa bude objavovať aj viac takýchto akcií. Animátorky a animátori naozaj perfektná práca spracovali ste si veci parádne, vyzeralo to profesionálne. Ten kto zdobil areál si taktiež zaslúži veľkú pochvalu. Postery po plote vzadu pri veľkej sieni boli zaujímavé, citáty v kvízovej miestnosti perfektne graficky spracované a chytľavé, ten kto vyberal hudbu má taktiež pochvalu piť kofolu pri hudbe rokfortu, to som ani nevedel že k životu potrebujem a odteraz to tak budem praktizovať asi aj doma. Dodám však že tam bola aj muzika z pána prsteňov a iných filmov, takže to bolo ešte viac epic a vnorila sa myšlienka tématiky pána prsteňov ktorá by mohla byť na nejakej tej akcií aj pre staršie ročníky. Možno by sme si trochu priali aby sme aj my dostali do ruky metlu a museli si odslúžiť odznak do lístka na rokfortský expres. Ale sme radi aj keď pripravíte nejaký kvíz alebo možnosť odfotiť sa v potter téme. Sme už síce starý ale stále máme Pottera rovnako radi ako keď sme boli deti a fascinoval nás čarodejný svet a jeho tajomstvá.
Tešíme sa na ďalšiu akciu.
