Existuje čas a svet tak ako ho poznáme my ? Zamysleli ste sa niekedy nad tým aký je zmysel našej existencie ? A čo ak zájdeme ďalej a zamyslíme sa nad tým že vlastne aj naša existencia tak ako ju poznáme môže byť ďalšou ilúziou ? V dnešnom článku sa zamyslíme čo by mohlo pre nás znamenať ak by všetko čo máme naokolo bola len ilúzia.
Existencia
Ako už v napovedala filmová klasika z 9. augusta 1999, Matrix. Nič čo je, byť vlastne vôbec nemusí. To čo vidíme vôkol seba sa zdá byť logické, zväčša dobre pochopiteľné a akceptovateľné. Veď lietame na skale ktorá nás na sebe drží gravitačnou silou, medzi inými skalami, čo sa už len môže pokaziť ? 🤷♂️
Ľudia za posledné roky vyprodukovali naozaj veľké množstvo produktov ktoré menia náš svet tak ako ho poznáme, tak tomu bolo samozrejme aj v minulosti ale z pohľadu na planétu ako celok sa práve v posledných storočiach formovala jej zmena asi najviac, už z vesmíru nevyzerá tak ako predtým, naša skala dokonca svieti a to fakt nerobí každá. Dosiahli sme úroveň, keď je nás tak veľa až sa to zdá byť matematicky nerealizovateľné, napriek tomu všetkému tu stále sme a darí sa nám, ak samozrejme pominieme nejaké tie väčšie katastrofy, ktoré sa nám každých pár rokov pritrafia. Dobrá začiatočná otázka na zamyslenie by možno bola, čo s nami bude ďalej ? Ako bude vyzerať ľudstvo o 100 rokov ? Bude stále dostatok jedla pre všetkých, dostatok vody ? (už teraz vieme že niekde jej sú tieto samozrejmosti nedostatkom) a čo priestor ? máme tu dosť priestoru ?
Budúcnosť
Prognózy hovoria o tom že rast populácie by mal postupne uberať na rýchlosti a v určitom bode sa celkom zastaviť. Sami vidíme že vzťahy v dnešnej dobe fungujú len veľmi zložito, ľudstvo si zvyká na prácu s veľkým počtom možností, okrem tisícky typov vysávačov si môžeme vyberať aj medzi ľuďmi, vyhľadať si ich na internete, zoznámiť sa a keď nám niečo prekáža opäť ísť ďalej. Potomstvo je stále silný motivátor vzťahov ale aj tu vidíme trend že množstvo detí na rodinu klesá. Čo sa týka počtov mohli by sme to teda prežiť tam je to celkom pozitívne, otázka je však či dokážeme v takom veľkom počte stále fungovať spoločne ? V niektorých prípadoch už teraz máme problém vyjsť spoločne názorovo, sociálne siete nám priniesli rôzne komunity kde sa môžeme uistiť prakticky v akomkoľvek názore a jeho správnosti, vždy je tu niekto kto tiež súhlasí a vidí to našimi očami, dáva nám to možnosť slobody a psychickej pohody za akýchkoľvek okolností. K čomu to však vedie a aké sú naše možnosti do budúcnosti ?
Rád sledujem rôzne filmy, ktoré preberajú tému možnej evolúcie, ako som už v niektorom článku spomínal veľmi sa mi páčil film Idiocracy. V tomto filme sa zaoberajú myšlienkou úpadku inteligencie spoločnosti namiesto celkového zvyšovania. Aj myšlienka, ktorá vysvetľuje tento pokles sa zdá logická a niekedy keď sa pozrieme na to čo sa deje žasneme nad tým kam to vlastne celé speje. Ďalej jedným z takých filmov môže byť Equilibrium a jemu podobné filmy, tie sa zas zameriavajú na to že ľudstvo by malo existovať bez možnosti pocitov a emócií. Tie sú predsa hlavným pohonom pre deštruktívne chovanie ľudstva, avšak treba sa vždy zamyslieť aj nad tým ako by asi vyzerala celková evolúcia, a či by sme boli schopný ešte niekam pokračovať pri takýchto konceptoch. No a jeden z posledných v tomto prípade seriálov ktoré sa zaoberali touto myšlienkou bol Brave new world. V tomto seriáli sme sa mohli pozrieť na spoločnosť, ktorá eliminovala akékoľvek súkromie, v oku ste mali šošovku a každý v spoločnosti môže nahliadnuť do vášho celého dňa, kde ste boli čo ste robili atď. Tiež sa tu objavujú pilule ktoré redukujú emócie, však vieme si bez niečoho takého predstaviť existovať bez súkromia ? Všetky tieto filmy a seriály však poukazujú na extrémne riešenia jedným smerom. A ako iste vieme, realita takto nefunguje … teda aspoň by nemala ? Ak by sme tu našli nejakého monarchu čo by nám to zariadil, pravdepodobne by to mohlo nastať ale to nie je pointa dnešného článku. K tej sa práve dostávame.
Ilúzia ?
Hoc ako ľudstvo máme možnosť uvažovať nad našou budúcnosťou, minulosťou a prítomnosťou, existuje tu ešte jedna cesta. Zamyslenie nad tým či to nad čím sa zamýšľame je existujúce a má budúcnosť.
Všetky problémy, ktoré sú okolo nás nám nedávajú veľa možností zamýšľať sa a vydýchnuť si. Máme toho proste fakt veľa, no už v antickom grécku sa myslitelia zaoberali aj myšlienkou toho či naša existencia je skutočná. Táto myšlienka nedáva mnohým ľuďom spať však až do dnes. Aj v tejto dobe hoc ako technicky vydobytej nemáme úplnú istotu či to čo žijeme je reálne. Niektoré javy naznačujú tomu že by to tak celkom nemuselo byť, všetko je však o porozumení a potrebujeme ešte množstvo času aby sme sa mohli čo i len priblížiť nejakým žiadúcim odpovediam. Medzičasom sa však aspoň v rámci filozofie môžeme pokúšať prísť na nové spôsoby, vďaka novým technológiám a možnostiam ako by sme túto dilemu vyriešili. Z teoretického hľadiska nemusí byť ani nutné vyriešiť problém existencie ako takej, môžeme tento bod preskočiť a pokúsiť sa zamyslieť nad tým čo by pre nás vlastne znamenalo ak by sa niekedy v budúcnosti ukázalo že neexistujeme tak ako sa nám to našim chápaním javí. Môžeme sa zamyslieť nad tým, prečo potom existujeme a aký to má celé význam ? Je naša „existencia“ pričinením entity, ktorá má možnosť vytvoriť niečo tak komplexné ako to čo máme možnosť každé ráno vidieť a vnímať ? A prečo by to potom robila ?
Mám rád informačné technológie, a práve film Matrix ma priviedol k tomu aby som uvažoval aj nad svojou existenciou, tento film som videl už ako dieťa, asi to malo teda nejaké tie následky. 🤷♂️👌 Nedá mi však nezamyslieť sa nad tým či by celá naša existencia nemohla byť len jedna veľká počítačová simulácia. Veď aj my simulujeme jednoduché životy našich simíkov v hre The sims alebo pomocou predikčných modelov vieme simulovať to čo za víchor by mohlo nastať pozajtra v Stropkove. V rámci umelej inteligencie sa snažíme vytvoriť určitú schopnosť uvažovania podobného človeku, tak aby sme automatizovali rôzne procesy vo výrobe. A otázka znie, nestihol to už niekto kto tu bol pred nami ? Nie sme my už jeho produktom pokročilej simulácie ? Pri týchto myšlienkach to môže vyzerať fakt šialene, veď predstavte si aké úložisko by vyžadovalo simulovanie takéhoto sveta. Musíme si však uvedomiť že ak sme v simulácií, neviem čo by teoreticky mohlo byť tam za oponou, a my by sme mohli existovať v bubline kde máme úplne iné zákonitosti fyziky, ktoré nám niekto už len nadiktoval a nastavil maximálny Int na 16 bitov 👍 Ak by sme sa teda aj nachádzali v simulácií, je veľmi nepravdepodobné že by sme sa dopracovali k odpovedi. Ak je možné celú takúto simuláciu zapauzovať, upraviť a spustiť autor vždy bude mať na vrch, a my ostaneme tápať navždy.
Aký význam má život ak sme v simulácií ?
Hoc by to teraz mohlo vyzerať tak že v prípade že veríme na to že sme v simulácií, nič by vlastne nemuselo mať ani význam. Načo mám zajtra vstávať z postele keď je to len simulácia ? Nuž, aj tá simulácia má svoje pravidlá, ak nemáme možnosť ako z nej uniknúť alebo nahliadnuť von náš život sa nijako nemení. Stále musíme zarobiť peniaze aby sme nehladovali, veď hlad pociťujeme hoc možno virtuálne simulovaný, stále to je nepríjemné a bez jedla sa nežije. Neostáva nám teda nič iné než akceptovať to tak ako to je. Netreba však strácať detský záujem o skúmanie toho čo nepoznáme, veď vďaka tomu sme sa dopracovali až sem. K tej našej lietajúcej skale ktorá svieti. Predstavte si aké nadšenie by mal Galileo keby sa pozrel cez jeho kuker (rozumej teleskop) a zrazu by videl že mars svieti ? Možno aj my zažijeme v budúcnosti aj zaujímavejšie časy. Ak nám niekto pripravil túto simuláciu, verím že ju bude udržiavať zaujímavou pre neho aj pre nás.
