Nemôžem si pomôcť, ale tá dômyselnosť čo stojí za týmto nápadom, následná neľahká realizácia a fakt, že stanice, koľaje a celý ten kolos sa nachádza niekoľko desiatok metrov pod zemou a mesto sa nezrúti je jednoducho fascinujúci. Páni inžinieri, projektanti a všetci ľudia stojaci za tým môžu byť na seba právom hrdí.
Vždy keď cestujem metrom mám na tvári šťastný výraz. A keďže fascinácia metrom pretrváva aj naďalej a cestovanie metrom už pre mňa nie je novinka, je na čase odhaliť históriu metra, pretože siaha ďalej ako do 20.storočia.

Aj pána Weasleyho fascinovalo metro, chápem prečo :).

Metro alebo podzemná železnica je súprava ľahkých vozidiel podobných električkám premávajúci v pravidelných intervaloch pod zemou.


Možno pre mnohých známy fakt, niekoho to prekvapí, ale prvé metro na svete začalo premávať v januári 1863 v Londýne.

Prečo práve v Londýne? A prečo práve v tomto období?

Ešte pred korunováciou kráľovnej Viktórie bola populácia Londýna na úrovni 1,7 milióna obyvateľov a počas jej vlády tento počet rástol. S industrializáciou sa do hlavného mesta dostalo ešte viac ľudí a množstvo prepravujúcich sa občanov bolo neúnosné. Veľmi rýchlo bolo potrebné vymyslieť hromadný spôsob dopravy, pretože zápchy boli obrovské. Padalo mnoho riešení, jedno bizarnejšie ako druhé. Napríklad právny zástupca mesta Londýn, Charles Pearson, razil teóriu budovania železníc tak, aby boli vzájomne pospájané hlavné stanice a zároveň by sa vyčistili slumy Fleet Valey. Obyvateľov slumov chcel presťahovať na predmestie a vďaka železnici im zabezpečiť lacné cestovanie do práce.

Pearsonov nápad Parlament zamietol, ale pozdával sa inej skupine, ktorá sa angažovala vo vyriešení problémov zo zápchami v meste a Parlament jej dal zelenú v začatí výstavby. Dve frakcie sa teda spojili a v roku 1854 založili The Metropolitan Railway Company.

Spoločnosť vytvorila podzemnú železnicu dlhú približne 4,8 km, ktorá viedla popod New Road, zo stanice Great Western Railway v Paddingtone, cez stanicu Great Northern Railway na veľkej stanici King´s Cross. Zvolená trasa sa budovala priamo pod už existujúcou cestou, len pár metrov po povrchom zeme technikou zvanou „cut and cover“. Na ulici, pod ktorou bola vytýčená trasa, sa vykopala priekopa desať metrov široká a šesť metrov hlboká, na spevnenie krajov sa postavili podporné múry z tehly. Rovnako tehlový bol aj zastrešujúci oblúk. Na to sa nasypala ornica približne do hĺbky dvoch metrov a znovu vybudovala cesta.

Pôvodne mali vozne ťahať parné lokomotívy, ale neboli dostatočne výkonné nehovoriac o množstve nebezpečného dymu, ktorý zostával v tuneloch. Riešením nakoniec bolo do tradičných lokomotív namontovať nádrže na vodu, v ktorých kondenzovala para. Dym zostal, ale nebol tak nebezpečný avšak ani to nezabránilo ľudom vo veľkom využívať nový a rýchly spôsob dopravy. Metro bolo komerčne úspešné.

Už rok po uvedení prvej trasy od prevádzky bolo Parlamentu predstavených ďalších 250 návrhov podzemných schém. Vyhral návrh na spojenie všetkých hlavných železničných staníc hlavného mesta, tzv. Inner Circle. Na dokončenie tohto okruhu však Parlament vybral iná spoločnosť – The Metropolitan District Railway Company a s pôvodnou spoločnosťou sa dostala do konfliktu ešte predtým ako sa vôbec začalo s výstavbou. Inner Circle sa dokončil v roku 1884 až po vládnych nátlakoch. Okolie metropoly bolo teda spojené, ale dôležité body v centre Londýna stále neboli „podmetrované“ a zápchy pretrvávali. No kvôli husto zastavanom území sa nemohlo pokračovať v budovaní pomocou „cut and cover“ metódy a bolo potrebné ísť hlbšie pod mesto. Tunely sa hĺbili v miestach kde to geologické podmienky dovolili – pomocou štítu posúvanom na skrutkovitých zdvihákoch. Už vyhĺbene tunely sa spevnili liatinovými prstencami, ktoré spolu vytvorili valec alebo „tube“.

V 80. rokoch 19. storočia prišla do hry elektrifikácia. A vďaka elektromotorom bolo možné efektívnejšie a rýchlejšie vykopať hĺbkové tunely pre nové stanice metra. Samozrejme sa z parných lokomotív presedlalo na elektrické vlaky, vozne sa zmenili na užšie a s oknami tesne pod stropom, názvy staníc vyvolávali strážcovia, každý na jeden vagón. Počas rušných hodín bolo metro využité naozaj naplno a najviac ľudí odviezlo počas pohrebu Kráľovnej Viktórie.

V súčasnosti má London Underground, slangovo Tube, 11 liniek 270 staníc a 402 kilometrov.


zdroj: www.ltmuseum.co.uk

Tags:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *