Echo
Echo bola nymfa, ktorá žila na hore Cithaeron. Nie je jasné kto boli jej rodičia, ale vzdelanie v hudbe získala od mladších múz. Keďže bola veľmi krásna nemala núdzu o nápadníkov. Dvorili jej aj sám Apollón (taký všehoboh) a Pan (boh divočiny, pastierov atď). Ich nadbiehaniu sa však vyhýbala. Odhliadnuc žila pokojný život, kým sa nestala tŕňom v oku Héry, manželky Dia. Kráľ bohov bol záletník a obľuboval najmä spoločnosť nýmf. To sa pochopiteľne nepáčilo Hére , ktorá bola bohyňou žien, manželstva, rodiny a pôrodu. Keď Hera zostúpila na Zem, odhodlaná chytiť svojho cudzoložného manžela pri čine, Zeus nariadil Echo, aby odvrátila Herinu pozornosť. Echo robila, čo mohla, rozptyľovala Heru zdĺhavými rozhovormi a hromadením lichôtok. Hera však čoskoro prehliadla o čo jej ide a zúrila, že táto nymfa chráni jej manžela.
Hérina kliatba
Ako bolo u gréckych božstiev zvykom, Héra nasmerovala svoju zúrivosť na pomstu. Uvalila na Echo kliatbu, aby sa nymfa už nemohla oddávať dlhým rozhovorom na zatieranie pravdy. Vskutku, Echo už vôbec nemohla hovoriť sama za seba, ale iba vysloviť posledné slová, ktoré jej niekto povedal – ako ozvena.
Narcis
Narcis bol krásny syn riečneho boha Kefissa v Boiótii a nymfy Liriope. Keď bol ešte dieťa, slepý veštec Tiresias,predpovedal, že Narcis bude viesť dlhý život, iba ak „nepozná sám seba“, hoci význam toho nie je celkom jasný. Dalo by sa to preložiť tak, že Narcis sa nemal zazrieť, čo sa hodí k jeho pádu, ale rovnako by to mohlo znamenať, že Narcis musel zostať pokorný. Ako mnohí iní mladíci aj on bol lovec. Pochádzal z mesta Thespiae v regióne Boeotia. Pre svoju krásu ho oslavovali po celom Grécku. Svojou krásou sa vyrovnal Adonisovi či Hyacintovi. Takže, prirodzene, mal veľa nápadníkov mužských aj ženských smrteľných aj božských. Každého však kruto odmietol čo zapríčinilo veľa zlomených sŕdc a modlitieb k bohom vzývajúcich k pomste.
Osudové stretnutie
Jedného dňa bol na poľovačke, keď ho Echo uvidela a odrazu zažila zázrak – lásku na prvý pohľad. Narcis vycítil Echoinu prítomnosť, keď ho nasledovala, a zvolal: ‚Kto je tam?‘ ‚Kto je tam?‘ bolo všetko, čo mohla úbohá Echo odpovedať. „Poď sem,“ povedal Narcis. „Poď sem,“ zopakovala Echo. Keď sa nikto nevynoril zo stromov, Narcis si pomyslel, že ten človek sa musel vydať zlou cestou a zavolal: ‚Týmto smerom sa musíme spojiť.‘ Čo si Echo vyložila ako opätovanie jej lásky a vzrušene vyjadrila svoj súhlas: ‚Musíme sa spojiť.‘ Blažene sa k nemu rozbehla a roztiahla ruky aby objala svojho milovaného. Ale Narcis sa však pri pohľade na ňu zhrozil a odstrčil ju so slovami: ‚Ruky preč! Skôr zomriem, ako ty dostaneš moje telo.‘ Všetko čo mu mohla zlomeným šeptom odpovedať bolo: „dostaneš moje telo.“ Načo hneď ušla, odvrhnutá, ponížená a zahanbená. Napriek tvrdosti jeho odmietnutia jej láska k nemu len vzrástla. Bola príliš silná, príliš mocná aby ju mohla ovládnuť a napokon ju celkom pohltila. Ležiac osamote v jaskyni postupne chradla a strácala sa až kým všetko čo po nej ostalo bol jej hlas, osamelý zvuk ozveny, žialiaci za svojou láskou.
Ameinias
Echo bola len jednou z množstva zavrhnutých milencov. Ameinias, citlivý mladík, bol ďalším kto sa do Narcisa bezhlavo zaľúbil no dostalo sa mu surového odmietnutia čo vzal veľmi ťažko a vo dverách Narcisovho domu si vzal život. Prebodol sa mečom, ktorý mu daroval sám Narcis.
Zaslúžený trest
Modlitby zavrhnutých milencov aj nýmf, ktoré boli zničené Echoinou smrťou neostali nevypočuté. Bohyňa Nemesis pozorovala Narcisa a považovala jeho správanie za sporné. Keď počula o tom, čo sa stalo Echo, rozhodla sa, že nastal čas, aby bolo toto správanie konečne potrestané.
Jedného rána, keď bol Narcis na love, uvidel v diaľke niečo, čo ho upútalo. To ho Nemesis lákala k jazierku. Smädný z lovu si kľakol, aby sa napil. Keď sa nahol nad hladinu vody zazrel tú najkrajšiu vec, akú kedy videl, a tentoraz to bol Narcis, ktorý sa na prvý pohľad zamiloval. To, na čo sa pozeral, bol samozrejme jeho odraz. Ale pre neho to bol úplne iný človek. Bol tak zaskočený, že sa nedokázal prinútiť odísť. Donekonečna hľadel na svoj odraz, až kým si neuvedomil, že je to on sám a horko zaplakal zasiahnutý bolesťou nedosiahnuteľnej lásky no stále sa od seba nedokázal odtrhnúť. A tak chradol od neuspokojenej túžby a vyčerpania. Vytratil sa podobne ako Echo. Nymfy, ktorým sa ho uľútostilo a chceli ho pochovať našli na jeho mieste už len krásny kvet – narcis- ktorý sa tak aj stal symbolom skorej smrti.
Poučení z tohto príbehu vyplýva hneď niekoľko. Nebudem ich tu však vypisovať a interpretáciu nechám na čitateľov.
