Jej príbeh všetci poznáme z animovaných, hraných, tradičnejších, moderných, rôzne prispôsobených verzií. Podstata jednej z najpopulárnejších rozprávok vôbec sa však rokmi nemení. Dievča si musí prejsť radom krušných chvíľ kým získa svojho princa alebo všeobecnejšie povedané lásku a šťastie a práve preto tento príbeh ani rokmi nestráca na lesku. Je to skrátka veľmi obľúbený motív, ktorý nikdy nezostarne a aj preto si zaslúži zmienku o svojom pôvode, možno staršom než by ste čakali.
Začiatok príbehu
Rozprávka sa začína v starovekom Egypte, kde žila dievčina menom Rhodopis. Narodila sa v grécku no bola unesená pirátmi a predaná do otroctva v Egypte. Muž, ktorý ju kúpil bol milý starec ale väčšinu času trávil spánkom a teda nevedel o utrpení, ktoré jej spôsobovali ostatné slúžky tým, že do nej neprestajne dobiedzali a vysmievali sa jej. Ich vlasy boli rovné a čierne, jej boli ako zo zlata, kučeravé a husté. Ich oči boli hnedé, čierne a hlboké ale jej boli zelené živé. Ich koža žiarila ako meď, bronz a piesok ale Rhodopis mala pleť svetlú, ktorá na slnku horela. Nútili ju robiť všetku ich prácu kým starec spal. „Choď k rieke a vyper oblečenie, oprav mi šaty, vyžeň husi zo záhrady, upeč chleba,“ pokrikovali na ňu. Jedinými priateľmi pre ňu boli zvieratá. Vycvičila vtáky aby jej zobali z dlane, opicu aby jej sedela na pleci a starý hroch vyliezal z bahna na breh aby k nej mohol byť bližšie. Keď sa deň chýlil ku koncu a ona nebola príliš unavená, chodila dole k rieke aby mohla byť so svojimi zvieracími priateľmi a ak jej, po ťažkom dni, ostala aspoň štipka energie tak pre nich spievala a tancovala.
Nové topánky
V jeden večer mala viac energie než obvykle, keďže deň bol neobvykle chladivý. Ešte aj jej pán si užíval dobré počasie a zaspal pod stromom neďaleko rieky. Keď sa deň končil Rhodopis zišla k rieke blízko zvierat a spievala a tancovala s takou ľahkosťou, že sa jej chodidlá ledva dotýkali zeme. Starec sa prebudil a započúval sa do jej spevu. Obdivoval jej tanec a rozhodol, že niekto tak talentovaný by nemal byť bez topánok. Objednal jej špeciálny pár topánok, ktoré boli mäkké a oku lahodiacej ružovo- červenej farby. Slúžky, žiarlivé na jej krásne nové sandále, do nej dobiedzali a dráždili ju ešte viac.
Prefíkaný boh roztáča kolesá osudu
Zanedlho potom sa roznieslo, že faraón poriada v Memphise bál a všetci v kráľovstve sú pozvaní. Celé dni sa malo tancovať, spievať a hodovať. Prirodzene, Rhodopis sa chcela zúčastniť ale nestalo sa. Predtým ostatné slúžky odišli, vyobliekané do svojich najlepších odevov, obrátili sa k Rhodopis a dali jej práce naviac, ktoré nebolo možné dokončiť pred začatím bálu. Na svojej plti sa odplavili preč, zanechajúc smutnú Rhodopis na brehu. Ako v rieke prala oblečenie spievala si smutnú pieseň: „prať bielizeň, plieť záhradu, mlieť obilie.“ Zo sklamania, že nikam nepôjde Rhodopis prala oblečenie tvrdšie než mala. Špliechanie vodou zamočilo jej sandále a tak si ich rýchlo vyzula a nechala schnúť na slnku. Ako tak pokračovala v práci, začalo sa stmievať a keď sa pozrela hore zazrela sokola, ktorý sa zniesol k zemi, uchmatol jeden z jej sandálov a odletel preč. Rhodopis bola v úžase pretože vedela, že to bol boh Hórus kto vzal jej topánku. Rhodopis si zastrčila druhú topánku do tuniky a vrátila sa k práci zvedavá čo asi tak mohlo Hórovo objavenie sa znamenať.
Hórus si nemôže pomôcť a opäť zasahuje
Medzitým Faraón Amasis práve začal svoj bál, sediac na tróne a pozorujúc ľudí veľmi znudený. Oveľa radšej sa preháňal cez púšť na svojom voze. Považoval tanec za neinšpirujúci a túžil po rozptýlení. Zrazu sa k nemu zniesol sokol a pustil mu do lona ružovo červenú zlatú topánku. Faraón ju zachytil a dôkladne skúmal, vediac, že je to znamenie od boha Hóra. Prezeral si ju až kým jej význam nerozlúštil a potom vyhlásil nariadenie, že všetky panny si musia topánku vyskúšať a že jej majiteľku pojme za svoju kráľovnú pretože tak rozhodol Hórus.
Hľadanie nevesty
A tak sa stalo, že keď prišli služobníčky, oslavy sa skončili a faraón vyrazil na svojom voze hľadať majiteľku ružovo červenej topánky. Po tom ako bez úspechu prehľadal všetky väčšie mestá dal si zavolať svoj čln a začal cestovať po Níle. Zastavoval sa v každom prístave a nariaďoval pannám aby si vyskúšali topánku. Čoskoro prišiel k domu Rhodopisinho pána a keď Rhodopis začula zvuk gongu, trúbenie trúb a uzrela hodvábne fialové plachty, ukryla sa zo strachu čo by to mohlo znamenať. Ostatné slúžky utekali do prístavu vyskúšať si topánku zatiaľ čo sa Rhodopis skrývala v kríkoch. Samozrejme len čo slúžky zbadali topánku spoznali, že patrí Rhodopis ale nič nepovedali. Taká bola ich žiarlivosť a nenávisť k nej. Nech však skúšali ako chceli nedokázali svoje chodidlá vtlačiť do topánky. Kým zlyhávali a predstierali úspech faraón vysliedil Rhodopis skrývajúcu sa v kríkoch a požiadal ju aby si skúsila topánku. Svojou malou nôžkou vkĺzla do topánky a potom z tuniky vytiahla druhú.
Šťastný koniec
Od toho momentu faraón vedel, že mu bola bohmi vybraná za manželku a vyhlásil ju za svoju kráľovnú. Slúžky vykríkli, že je otrokyňa a ani nie je Egypťanka a že jej vlasy, oči, pokožka a oblečenie nie sú vhodné, a že každá z nich sa hodí za kráľovnú viac. Ale faraón povedal: „ je najegyptskejšia zo všetkých…jej oči sú zelené ako Níl, jej vlasy sú ako papyrus a jej pokožka ružová ako lotosový kvet.“ Odviezli ju do Memphisu kde si vzala faraóna a ako vraví slávna Disney replika, žili šťastne až do smrti.
//Obrázok z deviant art
