Apríl, rok 2019. Všetci fanúšikovia Marvelu sa nevedia dočkať kedy bude premiéra EndGame. Ako Avengeri zvládnu vrátiť všetkých, ktorí po lusknutí zmizli? Ako vyhrajú nad Thanosom. A ako sa dekáda putovania vesmírom skončí? Zomrie niekto? Ak áno, kto prevezme žezlo a bude chrániť Zem? Mali sme veľa otázok. A nezabudnime na povinnosť pozrieť si minimálne Infinity War, ak nie všetky predchádzajúce filmy.
Všetci vieme ako to dopadlo, ľudia, ktorí zmizli sa vrátili, Avengeri vyhrali, Rogers konečne zdvihol Thorovo kladivo. Ale zároveň sme o veľa prišli – o Tonyho, o Natashu, vlastne aj o Kapitána Amerika, o kvalitné filmy a seriály a mnoho ďalšieho. Bohužiaľ uvedomujeme si to až teraz s odstupom času.
EndGame bol skutočne koniec, niekedy mám pocit, že normálneho toku času a normálneho správania sa ľudí. Ale pred hypotézami, ktoré mi víria v hlave sa pozrime na fakty.
Tak ako som spomínala v predchádzajúcom článku, zmenu majiteľa Marvelu sme si veľmi nevšimli, pretože aj keď patril do korporátu Disney, Kevin Feige, prezident spoločnosti Marvel Studios vedel správne ukočírovať svoje vízie – kam chcel Marvel dostať a ako chcel filmy natáčať s názormi predstaviteľov Disney. Všetky filmy a seriály pod korporátnou strieškou majú vyzerať rovnako, mať rovnaké farby, hlášky, strih. Jednoducho musia zapadať pod značku aby boli bezpečné pre všetky trhy. A Kevinovi sa to naozaj darilo po EndGame, ale úspech vyvrcholenia Infinity Ságy a následné tržby úplne posadli vedenie Disney a začali na Marvel Studio tlačiť. Chceli viac, lebo malá kopa peňazí si pýta väčšiu. Viac filmov ročne (3 až 4), viac seriálov na Disney+. A bohužiaľ pri takých kvantách rozbehnutých projektov naraz nemal Kevin Feige šancu kontrolovať všetko. Okrem tržieb sa Disney riadi aj trhovými dátami, streamovacími trendmi a svojou vlastnou, už spomínanou logikou bezpečnosti. A aj preto sa tie filmy z produkcie Marvel Studios po EndGame snažia vyhovieť každému, ale v konečnom dôsledku sú nemastné-neslané, nemajú hĺbku. Sú len farebné, vtipné (dakedy až trápne) a cítiť z nich, že boli robené len, aby zarobili – čo sa im v konečnom dôsledku aj tak nepodarilo. Súdim podľa reakcií fandomu aj vlastného pocitu, že kvalita filmov od roku 2019 upadla.
Pre osvieženie pamäte po EndGame vyšli tieto filmy ( s mojimi veľmi úprimnými (a miestami krutými) komentármi):
- Spider-Man: Far from home
- Black Widow
- Shang-Chi a legenda desiatich prsteňov (posledný dobrý film)
- Eternals (tak perfektné postavy, silné, ktoré sú s ľudstvom od začiatkov a film tak zle spracovaný)
- Spider-Man: No way home (veľmi dobré)
- Doctor Strange v mnohovesmírnom šialenstve (zlééé)
- Thor: Love and Thunder (celé zle, príliš vtipné, farebné…)
- Black Panther: Wakanda forever (2,5 hodiny môjho času a film iba vizuálne krásny, pribehovo plytký, Black Panthera ešte s Chadwikom som v kine videla 2x a doteraz je to jeden z najobľúbenejších filmov)
- Ant-Man and the Wasp: Quantumania (nemala som ani len odvahu to pustiť)
- Guardians of the Galaxy vol.3 (iba farebné a pekné, a soundtrack super, ale film ako taký meh)
- The Marvels (nevidela som)
- Deadpool and Wolverine (možno vidíme svetlo na konci tunela)
- Captain America: Brave new world (nevidela som)
- Thunderbolts* (chystala som sa na to do kina, ale bolo to tak „úspešné“ až to preventívne prestali premietať oveľa skôr ako bol predpoklad)
- The Fantastic Four: First Steps (veľmi opatrne prehlasujem, že to bolo tak na 70% dobré)
Okrem nekvalitných filmov, sme zavalení aj nekvalitnými seriálmi. Takže miesto toho, aby sme spracovali EndGame a na pár chviľ mali pokoj, naše nervy si vydýchli, sú servírované nové postavy s takou kadenciou a v takej „kvalite“, že sme dali od Marvelu radšej ruky preč. A nie je to len Marvel — podobný úpadok cítiť aj v Star Wars, Doctorovi Who či Trone. Akoby Disney objal všetko rovnako pevne… a vyžmýkal z toho dušu.
Po EndGame nie je iba Marvel iný, zmenilo sa všetko.
– kvôli pandémii prišli filmové spoločnosti o veľa peňazí, veľa projektov sa zastavilo, masové prepúšťania a, aby boli straty aspoň z časti dohnané štúdiá tvorili veľa obsahu za krátky čas – kvantita nad kvalitu.
– všetko sa presunulo do online sveta, na streamovacie platformy. Štúdia sa predbiehali v tom kto bude mať viac seriálov, filmov, viac obsahu bez obsahu
– ekonomický tlak – filmy jednoducho musia na seba zarobiť. Takže nikto už neexperimentuje, nie je kreatívny, scenáre sa píšu rýchlo bez času na dozretie alebo doleštenie. Kým príde do kín film najskôr prejde cez niekoľko desiatok skúšobných/testovacích skupín. A keď u skupín neuspeje, scenár sa prepisuje, natáčajú sa nové scény a celé to v konečnom dôsledku vyzerá ako nepremyslený zlepenec.
– zmenil sa aj samotný divák a jeho psychológia. V dôsledku pandémie majú ľudia nižšiu pozornosť, vyššie nároky, menšiu toleranciu na priemernosť a menej trpezlivosti čakať „kým sa ten film konečne rozbehne.“ A tomuto veľmi „pomohol“ TikTok. V krátkych videách dostali ľudia všetko a hneď. Štúdia teda reagujú filmami, ktoré sú rýchle – tempom, dialógmi, emóciami, a menším priestorom na dýchanie. Okrem toho stratilo publikum dôveru, pretože známe značky viackrát sklamali a divák si radšej počká kým vyjde film aj online ako by mal platiť lístok do kina na film, ktorý za tie peniaze ani nestojí.
– AI revolúcia – štúdiá si myslia, že AI nahradí skúsených ľudí na pozíciách ako animátor, grafik, odborník vo vizuálnych efektoch, preto zase dochádza k prepúšťaniu a ešte nekvalitným filmom.
Na záver sa vrátim k mojej hypotéze z úvodu. Niekedy mám pocit, že svet po EndGame je zlé a tmavé miesto. Akoby Avengeri nechtiac vytvorili novú časovú os, a po Tonyho lusknutí sme sa tam ocitli. A bohužiaľ, stále sa krútime v časových slučkách — a každou chvíľou je to horšie. Zdá sa, že sme v zlej verzii, kde záporáci skúšajú hĺbku ľudskej zloby. Ľudia sú často k sebe zlí, neúctiví, neempatickí, nepoužívajú zdravý rozum a nemajú záujem o druhých. Veľmi by som ocenila, keby sa jedného dňa zobudíme a zistíme, že to bol len zlý sen.
