Jedného pekného dňa, no vlastne asi pršalo a bolo dosť chladno, som dostala ponuku ísť do Talianska (na koncert). Do Talianska, chápete. Nikdy som v Taliansku nebola. Najskôr som bola nadšená, a súhlasila som. Potom však prišla realita: len som začala v novej práci, takže dovolenka žiadna a druhá ešte ťaživejšia vec boli financie, ktorých nebolo na mojom účte mnoho, pretože sa bývalý zamestnávateľ rozhodol posledné mzdy nezaplatiť.
Takže na jednej strane skvelá príležitosť ujsť pred realitou, na druhej strane facka od tej reality ešte pred samotným únikom. Ale samozrejme, že som šla, taká príležitosť, a toľko spomienok. (Mínus na účte nebudeme brať do úvahy, za ten zážitok to určite stálo.)
Šli sme autom a aj keď bola cesta viac ako 10-hodinová, stála za to. Ja mám cesty autom veľmi rada. Krásne vidno krajinu a neskutočne ma baví sledovať ako sa tá krajina mení. Prechod zo Slovenska do Rakúska a ich veterné turbíny, samozrejme, že sa mení aj jazyk na billboardoch a dopravných značkách. Kvalita ciest, lepšie značenie, iné rýchlostné limity, vyššie pokuty. Videli sme Wörthersee a talianske Alpy. Na benzínke v Taliansku nám starší pán natankoval auto, šli sme len zaplatiť dovnútra. Tie rozdiely sú fascinujúce.
Ale cieľ našej cesty bolo menšie mesto Padova, v severnej časti Talianska, len 30 km od Benátok. Padova síce zostáva v tieni spomínaných Benátok alebo Verony, ale toto mesto má tak príjemnú atmosféru, že sa oplatí ho navštíviť. Je to mix, súčasnosti, minulosti, študentov z rôznych kútov sveta, turistov a domácich. V Padove bola totiž už v roku 1222 založená univerzita, na pôde ktorej pôsobil ako profesor aj Galileo Galilei.
Okrem univerzity sa tu nachádza aj Bazilika sv. Antonína – vo vnútri sú ostatky svätca Antonína patróna milencov, cestovateľov a stratených prípadov. Padova má jedno z najväčších námestí v Európe. Má tvar elipsy, po obvode je vodou napustený kanál a nachádza sa tam 84 sôch významných rodákov a študentov. Na námestí sme boli iba raz aj to večer, ale malo to takú uvoľnenú atmosféru.
Vraví sa, že Padova je jedným z mieste kde sa zrodil Aperol Spritz a museli sme ho skúsiť. A po viac ako 10 hodinovej ceste teda zapísal aj pohár poriadne. Skúsili sme predjedlo – šunky, syrčeky, salámy a rôzne omáčky. Ako hlavné jedlo samozrejme cestoviny – hľuzovkové raviolli.
Benátky
Keďže je Padova len pár kilometrov autom od Benátok, bol by hriech toto mesto nenavštíviť. Legiend ako vzniklo toto mesto na vode je mnoho. Najzaujímavejšia je legenda o vzniku Benátok v presne určenú hodinu.
V 5.storočí útočil Atila, kráľ Hunov, na mestá na talianskej pevnine. Ľudia z Padovy hľadali útočisko, a tak utiekli ku močaristej lagúne, kde sa skryli. Huni sa močiarov báli, takže Padovčania boli v ako-takom bezpečí. Vodcovi utečencov sa vo sne zjavil anjel a ten mu zvestoval, aby na najvyššom brehu v lagúne postavili mesto na počesť Boha, mesto, ktoré už žiadny nepriateľ nikdy nedobije. Podľa legendy presne 25. marca roku 421 na pravé poludnie položili základný kameň mesta a prvého kostola, dnes známy San Giacomo di Rialto.
Dátum 25.marec je v kresťanskom kalendári sviatok Zvestovania Panny Márie. Benátčania verili, že ich mesto bolo založené presne v ten deň, kedy bol počatý Ježiš Kristus, a to mu malo zabezpečiť božiu ochranu. Zároveň vzniklo mesto z čírej vody, viery a túžby po slobode, nie ako Rím z krvi, vojen a zrady.
Benátky stoja na miliónoch drevených kolov, ktoré sú zaborené hlboko v bahne, až na pevnú ílovitú a piesočnú vrstvu. Drevo je úplne ponorené vo vode, teda bez prístupu kyslíka, drevo nehnije a vďaka slanej vode tvrdne a mineralizuje sa. Na drevených pilieroch sú poukladané mramorové kusiská a na tom sú postavené všetky tie architektonické skvosty.
Stredom mesta sa tiahne 4 kilometre dlhý a 70 metrov široký Grand Canal. Ako doprava tu fungujú buď gondoly, vodné taxi alebo vodný autobus. Pri vstupe ma prekvapil mix vône slanej vody a niečoho neidentifikovateľného, po čase som si na to zvykla. Dali sme si neskoré raňajky – panini, capuccino a mimosu a na pol dňa sa stratili v uličkách. Na Benátkach je krásne to, že každá ulička je niečím výnimočná. Krásna architektúra, história a atmosféra sú na každom kroku. Jednoznačne je to miesto kde sa chcem cielene vrátiť a užiť si ho viac ako len na pár hodín.
Obchodíky sú čarovné, okrem tradičných magnetiek a turistických vecí tu nájdete aj také fajnotky ako šperky z benátskeho skla, kadejaké výrobky z kože. Ja som nechala ukecať na pečiatku na vosk s mojim inicálkami, s rúčkou z pravého dreva. Tiež ma prekvapili tie ceny, ktoré sú na tak turistické miesto relatívne nízke. Na Liptove sú ceny oveľa vyššie a kvalite nižšie.
Videli sme známe námestie, previezli na vodnom buse. Bola to síce krátka návšteva, za to veľmi intenzívna, ktorá pomohla telu aj duši.
Talianske dobrodružstvo však bude mať pokračovanie, tentoraz na juhu tejto úžasnej krajiny. Toto bola len ochutnávka.