Tri slová, ktoré ti môžu uľahčiť život.
Keby sa tak ľahko aj žili.
Dnes som bola v kníhkupectve a medzi množstvom kníh som zbadala jednu s názvom Nechaj to tak.
Nečítala som ju. Ani som si ju nekúpila. Stačil mi názov.
Nechaj to tak.
Tri úplne obyčajné slová. A moja prvá myšlienka bola:
Keby to bolo také jednoduché, asi by o tom nemusela existovať celá kniha. 😂
Pretože „nechaj to tak“ je jedna z tých rád, ktoré znejú fantasticky, pokiaľ sa netýkajú práve teba.
Niekto ťa naštve alebo sa zachová ako idiot.
Niekto ti povie niečo, čo ti ešte o štyri hodiny behá po rozume a na všetko odpoveď : nechaj to tak.
No jasné.
Ďakujem za radu. 😂
Niektoré situácie trvajú päť minút. V našej hlave pol dňa.
Dnes mi kamarátka práve v tom kníhkupectve rozprávala, ako ju ráno vytočila pani v trafike.
Prišla si niečo kúpiť a pani evidentne nemala svoj deň. A dala jej to patrične pocítiť.
O niekoľko hodín neskôr sme stáli medzi knihami a kamarátka to stále riešila.
„Tak sorry, že som si dovolila prísť počas pracovnej doby a obťažovať vás.“ 😂
A presne toto robíme.
Pani z trafiky možno o päť minút ani nevedela, že moja kamarátka existuje.
Kamarátka ju však vzala so sebou.
Na celodenný mentálny výlet. Zadarmo.
A koľkokrát robíme presne to isté?
Niekto nás vytočí na ceste a ešte doma vysvetľujeme neexistujúcemu vodičovi, kto z nás mal prednosť.
Predavačka je nepríjemná a poobede stále premýšľame, čo mala za problém.
Kolega utrúsi poznámku a večer v sprche nás konečne napadne odpoveď, ktorou sme ho mali dokonale uzemniť.
Samozrejme, približne o osem hodín neskôr, keď je nám už úplne nanič. 😂
Situácia skončila. Človek odišiel.
Len my mu v hlave predĺžime pobyt do večera.
A potom je tu moja ďalšia superschopnosť
Najprv na niečo kývnem.
A potom ma serie, že som na to kývla. 😂
A nie som v tom sama. Mám kamarátku, ktorá ovláda rovnakú disciplínu.
Niekto sa opýta, či niečo spravíme, alebo s niečím súhlasíme.
A niekde vo vnútri už možno vieme:
Nechcem.
Lenže z úst vyjde:
„Jasné.“
A potom odídeme a začne sa druhé dejstvo.
Prečo som zase povedala áno?
Veď som to nechcela.
Prečo som jednoducho nepovedala nie?
A v tej chvíli už nás často neserie ani človek, ktorý sa opýtal.
Serieme samy seba. 😂
Lenže tu by som si „nechaj to tak“ ešte nepovedala.
Pretože nie každá situácia, ku ktorej sa v hlave vraciame, je automaticky zbytočné premýšľanie.
Niekedy nám práve to, že nás niečo stále štve, ukazuje, že tam máme ešte čo pochopiť.
Možno som zase automaticky povedala áno, hoci som chcela povedať nie.
Nabudúce nemusím odpovedať okamžite.
Možno úplne stačí povedať:
„Dám ti vedieť.“
A dať si chvíľu na to, aby som zistila, čo vlastne chcem ja.
Keď už ale viem, čo sa stalo a čo chcem nabudúce urobiť inak, ďalšie dve hodiny nadávania samej sebe mi žiadnu novú informáciu neprinesú.
Poučenie mám.
Teraz to môžem nechať tak.
Cudzí problém vieme vyriešiť za päť minút
A na tom celom je ešte jeden paradox.
Keby za mnou prišla najlepšia kamarátka a dve hodiny riešila niečo, čo už nedokáže zmeniť, pravdepodobne by som sa jej spýtala:
„A čo s tým vieš teraz reálne urobiť?“
Nič?
„Tak to nechaj tak.“
Jednoduché. 😂
A najlepšie na tom je, že túto radu by som jej dala úplne úprimne. A ešte by som bola presvedčená, aké je to logické.
Potom príde rad na mňa.
A zrazu je tá istá logika podstatne komplikovanejšia. 😂
Keď ide o cudziu situáciu, stojím mimo nej. Vidím ju s odstupom.
Keď ide o moju, mám v nej emócie, očakávania, možno pocit krivdy, možno ego a hlavne tú otravnú potrebu ešte to nejako doriešiť.
Takže paradoxne často veľmi dobre vieme, čo by sme mali urobiť.
Veď by sme to bez problémov poradili človeku, na ktorom nám záleží.
Len aplikovať vlastnú radu na seba je zrazu úplne iná disciplína.
Premýšľam nad tým ešte, alebo to už iba prežúvam?
Možno práve toto je rozdiel, ktorý často nevidíme. Premýšľanie niekam vedie.
Niečo pochopím a rozhodnem sa to urobiť.
Niečo napravím. Nastavím hranicu.
Ospravedlním sa.
Alebo si jednoducho poviem, čo nabudúce spravím inak.
Prežúvanie nikam nevedie.
Len si púšťam ten istý film znova a znova.
A ešte raz, keby mi náhodou pri jedenástom premietaní došlo niečo, čo mi pri prvých desiatich uniklo. 😂
Možno preto nie je najdôležitejšia otázka:
„Ako to mám nechať tak?“
Ale presne tá, ktorú by som bez problémov položila kamarátke:
„Môžem s tým ešte reálne niečo urobiť?“
Ak áno, urobím to.
Ak som niečo pokazila, môžem to napraviť.
Povedala som áno, hoci som chcela povedať nie, môžem sa z toho poučiť.
Ak potrebujem niekomu niečo povedať, môžem to povedať.
Ale ak už s tým nemám čo urobiť, možno ďalšia hodina premýšľania nie je riešenie.
Je to len ďalšia hodina môjho života venovaná niečomu, čo už skončilo.
„Nechaj to tak“ neznamená „je mi to jedno“
A toto je podľa mňa dôležité.
Nechať niečo tak neznamená potlačiť emóciu.
Ani predstierať, že nás niečo nenaštvalo, nezranilo alebo nesklamalo.
A už vôbec nie tolerovať všetko, čo nám niekto urobí.
Môžem byť nahnevaná na pani v trafike. Pokojne si môžem povedať, že sa ku mne niekto zachoval ako kretén.
Niekedy ma bude štvať, že som zase kývla na niečo, čo som vlastne nechcela.
A názor, ktorý si o mne niekto vytvoril, sa mi vôbec nemusí páčiť.
Zároveň tomu nemusím venovať zvyšok svojho dňa.
Možno „nechaj to tak“ neznamená prestať cítiť.
Možno znamená spoznať moment, keď už z ďalšieho premýšľania nevznikne nič nové.
Nie všetko potrebuje naše ďalšie riešenie
Máme radi vysvetlenia.
Prečo to povedal, alebo sa tak zachovala?
Prečo som toto urobila? Čo som mala povedať? Čo tým myslel?
A niekedy sú tieto otázky užitočné.
Lenže niekedy odpoveď jednoducho nedostaneme.
Možno pani v trafike mala zlý deň. Tých možno je tam veľa.
A možno to vôbec nemusíme vedieť.
Pretože výsledok je stále rovnaký.
Stretli sme nepríjemného človeka.
Trvalo to päť minút.
Nemusíme mu preto kupovať permanentku na celodenný mentálny výlet našou hlavou. 😂
A možno práve toto pre mňa znamenajú tie tri slová, ktoré som dnes videla na obálke knihy.
Nechaj to tak.
Nie všetko ignoruj alebo prehliadaj.
Nie nad ničím nepremýšľaj.
Skôr:
Pozri sa na to.
Zisti, či s tým môžeš niečo urobiť.
Ak áno, urob to.
Ak si z toho môžeš niečo zobrať, vezmi si to.
A keď už nemáš čo nové zistiť, napraviť ani zmeniť…
nechaj to tak.
Pretože niektorí ľudia strávia v našom živote päť minút.
Len my im potom v hlave predĺžime pobyt do večera. A niektorým rovno doprajeme ALL INCLUSIVE. 😂
